Aká veľká je sila ženy?

V ženách sa nevyzná nik. Často ani oni samé. Ich sny či túžby sa dokážu meniť tak rýchlo, ako ich momentálne rozpoloženie. Najťažšou otázkou je pre nich tá, na ktorú celý život hľadajú odpoveď. Čo chcú v živote nájsť?  Bude to napokon to správne? A láska. Tá ich trápi tiež. Asi viac než čokoľvek iné.

Posledný deň Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave priniesol okrem iného príbehy troch žien, ktoré bojovali samé so sebou, so svojím presvedčením a so svojím životom. Či tento boj niektorá z nich napokon vyhrala, sa povedať nedá. Každý človek má predsa svoju vlastnú definíciu šťastného konca.

Spoločné chvíle

„Thank you for coming. Just enjoy the show,“ (Ďakujem, že ste prišli. Užite si šou.) povedal Peter Monro, americký režisér, ktorý sa týmto celovečerným debutom predstavil na medzinárodnom festivale, pri uvádzaní svojho snímku. Stručné, ale zato úprimné slová.

Alex, navonok nenápadná a jednoduchá, no vo vnútri komplikovaná žena so zlomeným srdcom. Skutočnú lásku nahrádza láskou fyzickou, čo ju núti zamýšľať sa nad sebou a tým ešte viac upadá do depresií. Hnusí sa jej pretvárka a tak svoj voľný čas najradšej trávi sama so sebou. Náhodné stretnutie s bubeníkom miestnej kapely, Paulom, ktorý sa chystá odísť z rušného Los Angeles na vidiek, je iné ako väčšina amerických „náhodných“ stretnutí. Alex rozhodnutá navštíviť svoju sestru v Seattli, so sebou vezme aj Paula. Počas spoločnej cesty sa zbližujú, no len do toho momentu, kedy zrazu pochopia, že každý musí ísť inou cestou.

Dejová línia je jednoduchá, nenáročná, miestami príliš pomalá, až sa divák môže pristihnúť pri tom, ako sa sám snaží zrýchliť dej. Režisér sa skôr snažil preniknúť do vnútra hlavnej postavy, ktorej charakter sa však počas celého filmu nijak výrazne nemení. Jediný kontrast prichádza počas alkoholického opojenia, kedy sa Alex nachvíľu otvorí a my mame zrazu šancu nazrieť jej pod kožu.

Bojovníčky

Jeden z najsilnejších zážitkov tohtoročného festivalu. Neonacistická téma bola spracovaná už mnoho krát, ale predsa bola snímka režiséra Davida Wnendta v niečom iná. Základným rozdielom bolo to, že za hlavnú postavu si režisér vybral ženu. Mladú Marisu, ktorá je plná rozporov a silných emócií, vo filme brilantne stvárnila Alina Levshin. Aj vďaka skvelým hereckým výkonom sa film veľmi ostro zarezal divákovi pod kožu. Vynikajúci výber hudobného podkladu Johannesa Repku výborne umocňuje celkovú atmosféru.

Hneď na začiatku divák zistí, že film nebude ľahko stráviteľný. Úvodná scéna, kedy do vlaku vtrhne banda neonacistov je surová. Obsahom aj spracovaním. Film je plný silných kontrastov. Detailné zábery, keď agresívna skupinka, vrátane Marisy, demonštruje svoje presvedčenie hrubou silou na cudzincoch, vystrieda scéna plná úprimnej lásky Marisy a jej starého otca, s ktorým ju viaže veľmi silný vzťah.

Paralelne s príbehom Marisy prebieha príbeh len 14-ročnej Svenjy, ktorá je vychovávaná despotickým nevlastným otcom. Snažiac sa niekam zapadnúť, sa Svenja  stretáva s mladým členom neonacistickej bandy. Aký rýchly je jej vstup do skupiny, také krátke, no o to intenzívnejšie je jej pôsobenie v nej.

Zjemňujúcim elementom v celom príbehu je osud mladého chlapca z Afganistanu, ktorý sa chtiac – nechtiac dostane do konfliktu s Marisou, ktorá bude zároveň tou, čo mu nakoniec pomôže. Všetky tieto tri osudy sa stretnú, spletú dohromady a v závere neočakávane rozpletú.

Búrlivé výšiny

Filmovým prekvapením festivalu sa stala najnovšia adaptácia románu Emily Bronteovej Búrlivé výšiny, ktorú nakrútila britská režisérka Andrea Arnold. Diváci mali jedinečnú šancu zazrieť snímku len jeden krát, práve v posledný deň festivalu.

Príbeh poznajú snáď všetci – zobrazenie nenaplnenej lásky medzi Heathcliffom a Cathy, od začiatku až po jej koniec. Do úlohy výbušného Heathcliffa obsadila režisérka podmanivého a  talentovaného Jamesa Howsona, Cathy stvárňuje Kaye Scodelario.

Viac ako dejová línia strhne diváka vynikajúca kamera, za ktorú bol Robbie Ryan v Benátkach právom ocenený. Krásna krajina dodáva príbehu ojedinelé čaro a nádhernými obrazmi režisérka vykresľuje vzťah hlavných postáv k prírode, ktorá ich od začiatku spája.

Čo môže niekomu vadiť a naopak, niekomu sa práve páčiť, je hustota dialógov. Stručné vety Heathcliffa, ktoré sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, hovorili o tom, že láska medzi ním a Cathy bola akási hlbšia, zakorenená vo vlhkej pôde zelených lúk, na ktorých spolu trávili čas. Bola čistá a úprimná, no napriek tomu Cathy sama so sebou viedla boj a vybrala si inak.

Všetky tri ženské postavy v daných snímkach boli navonok silné, niekedy až drsné. Zraňovali ostatných a pritom zraňovali seba. Urobili niekoľko veľkých rozhodnutí, ktoré im predurčili ich osud, ktorý chceli neskôr zmeniť. V každom filme sme však mali možnosť nahliadnuť do ich vnútra a zistiť to, čo si nechceli priznať. Že vonkajšou silou chceli iba zakryť tie krehké, ženské duše.

 

FOTO:

burlive vysiny : http://www.gregi.net
bojovnicky:http://filminsider.blog.de
days together:http://www.gsiff.com