times-square-42nd-street-nyc-----nyc--42nd-street-and-broadway-orvfxdp9
6
shares
Čo to je?

Informácie a informačno-komunikačné technológie vstupujú do nášho každodenného života najrôznejšími spôsobmi a formami. 21. storočie má bezo sporu priliehavý prívlastok — informačná spoločnosť. Už sa nepozastavujeme nad tým, že nikto z nás nedokáže sledovať všetko, čo sa odohráva v on-line svete. D. Bawden a L. Robinson uvádzali v Journal of Information Science už v roku 2008, že prečítať obsah internetu by zabralo pri rýchlosti 30 minút na dokument asi 200 tisíc rokov.

MUDr. Karel Nešpor, odborník na látkové i nelátkové závislosti, sa vo svojej praxi stretáva s tým, čo literatúra popisuje ako technostres, infostres, informačná úzkosť, informačná únava, informačná obezita alebo dokonca informačná paralýza. Aj keď odborník tvrdí, že v mnohých prípadoch ide o nadsádzku, väčšina z nás istotne z vlastnej skúsenosti potvrdí, že nadmiera informácií vedie k podráždenosti, horšej komunikácii a niekedy aj k vyčerpaniu.

Informačná diéta

 MUDr. Karel Nešpor odporúča regulovať prísun informácií a vylúčiť nedôveryhodné informačné zdroje, ktoré nepotrebujete sledovať. Zaoberať sa iba relevantnými informáciami je kľúčové hlavne pri strážení si time manažmentu. Ak sa dokážete ubrániť „informačnému smogu“, váš mozog vám bude vďačný za to, že ho nezahlcujete. Odborník kvôli selekcii radí zameriavať sa nielen na množstvo, ale tiež na obsah informácií. Pomôžu vám nasledovné zásady:

 Urobte si prípravu a ujasnite si to, čo sa potrebujete dozvedieť a koľko času tomu môžete venovať.

 Pri vyhľadávaní informácií využívajte metadáta, t.j. dáta o dátach. Napríklad internetové vyhľadávače dokážu zúžiť záber na časové obdobie pomocou úvodzoviek alebo ďalších symbolov.

 Zakázanie obrázkov a animácií pri vyhľadávaní uľahčuje sústredenie a šetrí čas.

 Nerobte viacero úloh súčasne, ale jednu po druhej podľa priorít. To, že robíte viacero vecí naraz sa vám môže zdať produktívne, ale v skutočnosti vás to iba brzdí, spomaľuje a oberá vás to o schopnosť sústrediť sa na jednu vec a dokončiť ju.

Digitálna gramotnosť

 Označujú sa ňou zručnosti zahŕňajúce počítačovú, informačnú, mediálnu a sociálnu gramotnosť. K tejto novodobej a nevyhnutnej gramotnosti patrí aj schopnosť informácie vyhodnocovať a efektívne využívať.

Príkladom toho, ako sa nám darí byť digitálne gramotní je spôsob, ako vybavujeme elektronickú poštu. Niektoré prieskumy tvrdia, že práca neustále prerušovaná telefonátmi a e-mailami má nižšiu produktivitu, pričom týždenne vytvorí až 8-hodinovú stratu z pracovnej doby.

David Rock vo svojej knihe Leadership s klidnou myslí popisuje, že na hospodárenie s pozornosťou – nielen mozgu, ale tiež organizácie ako takej, potrebujeme maximalizovať využitie pozornosti  aj tým, že si osvojíme pravidlá e-mailovej korešpondencie. Tie, ktoré dokážu zefektívniť využitie sústredenosti a času sú nasledovné:

  1. E-maily by mali obsahovať čo najmenej slov.
  2. Uľahčujte čítanie e-mailu tým, že hlavný bod bude na obrazovke zrejmý na prvý pohľad.
  3. Nikdy neposielajte e-mail, ktorý by mohol emocionálne ovplyvniť inú osobu, pokým nejde o pozitívnu spätnú väzbu.
  4. Emocionálne zafarbené záležitosti prejednávajte telefonicky, e-mail by sa mal používať iba na dohodnutie termínu telefonátu.
  5. Ak náhodou porušíte pravidlo č. 4, okamžite dotyčnej osobe zatelefonujte, ospravedlňte sa jej a preberte problém telefonicky.

informacny smog

Flaming

 Bill Gates vo svojej knihe Bussiness @ Speed of Thought píše, že vždy označuje e-maily smajlíkmi, pretože na internete poletuje veľa ďalších emócií. To prináša veľký problém. Je viac než pravdepodobné, že aj vám sa už stalo, že ste stratili na nejaký čas pracovnú produktivitu kvôli nepríjemnému mailu. A nejde iba o to, že negatívne maily ľudí otravujú. V skutočnosti v rozhorčení a rozčúlení odpovedáme podráždene, čím sa nám vráti späť ďalší obdobný mail. Technický pojem pre takéto nepriateľské správanie je „flaming“ — je to vec , ktorá odčerpáva energiu u všetkých zainteresovaných. Takýmto emocionálnym dopadom je možné vyhnúť sa. Netreba posielať nič, čo by mohlo vzbudiť negatívnu emocionálnu odozvu. Niekedy je prospešnejšie sporný mail neodoslať, len ho na nejaký čas uchovať v konceptoch a neskôr ho vymazať. Z hľadiska psychohygieny nám urobil dobrú službu aj bez toho, aby sa dostal k adresátovi.

Akou rýchlosťou môže mozog fičať?

 Náš mozog sa podľa D. Rocka mení v závislosti od reakcií na impulzy prichádzajúce z okolitého sveta. Súčasné neuveriteľné množstvo informácií sprostredkovaných internetom a e-mailami nútia mozog tvoriť spojenia rýchlosťou, akou nikdy nepracoval. Pre predstavu: priemerný Francúz zo 17. storočia mal za celý svoj život vo svojej mysli uložených toľko informácií, koľko ich je dnes obsiahnutých každú nedeľu v New York Times.

Vonkajší svet sa od tých čias výrazne zmenil, ale náš mozog nemal ešte dosť času prispôsobiť sa, aby bol schopný udržiavať krok. Odborník na leadership tvrdí, že ešte pred desiatimi rokmi sa ľudia nemuseli snažiť inteligentne reagovať na štyridsať rôznych zložitých problémov počas tridsiatich minút, ako to často robíme každé ráno po stiahnutí e-mailov my.

 

AUTOR: Janette Šimková
  • Zobraziť komentáre

NEPREHLIADNITE

Micro Expressions

Mikroexpresie, ktoré odhalia vaše skryté úmysly

1sharesTweetČo to je?• Prinášame Vám článok od doktora Paula Ekmana, ktorý celý svoj život ...

creative-mind-brain-wallpaper

7 krokov kreativity

n/asharesBuď medzi prvými >TweetČo to je?Ako som už spomínal, kreativita nie je tajnou zbraňou ...

pocmarany papier

Čo prezrádzajú čmáranice na okraji papiera?

3sharesTweetČo to je?Na veľkých konferenciách sa pochopiteľne po konci každého zasadania vyprázdnia koše na ...