Alternatíva vs. mainstream

Ako to vyzeralo v televíznom vysielaní, netuším. Tu je len pár mojich postrehov priamo z priebehu galavečera Radio_Head Awards v MMC.

Tretí ročník Radio_Head Awards a.k.a. hudobných cien poslucháčov Rádia_FM a hudobných kritikov sa po prvýkrát presunul z priestorov obrátenej pyramídy bližšie k bežným smrteľníkom. A treba povedať, že Majestic Music Club praskal vo švíkoch, ľudia sa tlačili a tlačili a tlačili… Lístky sa dali vyhrať priamo vo vysielaní_FM, tie posunuté do predaja sa rozchytali ako teplé rožky, takže asi dva týždne pred piatkovým odovzdávaním už boli beznádejne vypredané. Na jednej strane to bolo trochu nepohodlné a malo to ďaleko od klasických galavečerov, na druhej strane, tie väčšinu z prítomných nezaujímajú a kvôli (dobrej) hudbe sa predsa oplatí potlačiť sa.

A hneď na začiatku, keď už sme pri tom, dobrá vs. zlá hudba. Respektíve „alternatíva“ vs. mainstream, téma, ktorú niekoľkokrát pretriasala aj moderátorská dvojica Daniel Baláž a Pavol Hubinák. Veľmi sympatickým mostíkom medzi týmito dvomi pseudosvetmi bola  v piatok večer Jana Kirschner. S albumom Krajina rovina vyhrala bronzového Slávika , no zároveň získala nominácie aj na Radio_Head Awards, konkrétne v kategóriách Album roka 2010 a Album roka 2010/Cena kritikov. Hoci nakoniec nepremenila ani jednu, jej usmievavá prítomnosť a zaguľatené tehotenské bruško boli tým posledným, čo mohlo vyvolať nevraživosť v hudobných kruhoch, jedných či druhých.

Víťazi kategórie Album roka kapela Billy Barman

Rovnako tak koncertná premiéra The Cubes. Katarína Knechtová  z Pehy za bicími plus sestry Humeňanské, jedna z nich kedysi ako súťažiaca v Superstar:  nech to vyznieva akokoľvek, vôbec im to nehrá tak tragicky, rozumej, tak „mainstreamovo“. Hoci môj pohár zvuku á la britská gitarovka znesie už máločo a je už poväčšine pretečený, týmto ženám netreba uprieť snahu. Rozhodne progres opačným smerom, ako keď Knechtová spievala „Spomaľ“.

Možno preto mi hlasovanie o Najhorší album roka, ktoré na svojej stránke inicioval denník SME, prišlo ako zbytočné a hlavne nelogické. Keď niečo považujem za zlé, ja osobne sa tomu snažím vyhýbať a ignorovať to. Ale budiž… Že túto cenu (opäť) vyhral Desmod neprekvapí asi nikoho, tento rok za svoj výkon dostane ako cenu výhercu kategórie Album roka 2010. Tým sa nakoniec (neveľmi prekvapivo) stal album Noční jazdci kapely Billy Barman. Na ňom môžete, mimochodom, nájsť aj song  s názvom Mário Kollár. Och, koľké paradoxy…

Hneď teraz sa však musím opraviť. The Cubes to možno nehrá tragicky, ale vďaka zvukárom im to tak v piatok hlavne zo začiatku znelo. Teda, potom, čo sa na tretíkrát pánom zvukárom uráčilo zapnúť gitarové kombo. A nielen im. Ospravedlniť to tým, že kapely sa rýchlo menili , vznikal tak celkový chaos a náhlenie sa, je namieste asi ako Svätopluk pred Bratislavským hradom. Niektorí utrpeli viac, iní menej. Najviac hádam formácia The Ills s hosťujúcim Pjonim na violončele a spevákom Jurajom Péčom alias Doktorom z Čistých tvarov. Im nezapli nielen odposluchy na pódiu, ale aj hlavnú gitaru. Úvodní The Uniques s hosťujúcim Lacom Lučeničom by tiež mohli zo svojej performance vydolovať viac, aj závereční Billy Barman. Obidve kapely si to však vynahradili vo forme ocenení, Billy Barman v už spomínanej kategórii Album roka 2010 podľa hlasovania verejnosti.  The Uniques zase najviac presvedčili hudobných kritikov a získali tak ich ocenenie za Album roka 2010.

Ako tak sa zvukovo zadarilo kapele Diego s Jozefom Vrábelom (Vetroplach, Billy Barman) na basgitare, či kapele Hex s klávesákom Andreasom z kapely Talkshow, ktorá predstavila aktuálny singel Ty a Ja. Istou výnimkou, aj keď pre mňa úplne mimo a nudne, bol elektronicko-akustický set Toniho Granka. S noblesou sa narozdiel od neho akustického setu ujali Puding Pani Elvisovej, ktorým hrou na vibrafón hosťoval Dalibor Kocián. V tomto na ich pomery zvláštnom prevedení odzneli skladby z ich ostatného albumu Pí: Astoria a Gramatika. Za to „bežné“ prevedenie nielen týchto dvoch skladieb ich nakoniec hlasujúci označili za Najlepšiu koncertnú kapelu roka 2010.

Miestami teda platilo, že bolo skôr na čo sa pozerať, ako počúvať. Do gala, alebo aspoň takmer gala, sa hodili všetci. Niektoré kapely sa dokonca zladili: kapela Diego si požičala outfity z dielne módnej návrhárky Lenky Sršňovej, kapela Noisecut sa zase kompletne nahodila do oblečenia s potlačou s motívom výhernej sošky. Nakoniec aj celkom oprávnene, ako víťazi, resp. väčšia polovica výhercu kategórie Singel roka 2010. O túto cenu sa delia s Jánom Boleslavom Kladivom, ktorý skladbu Mariena v minulosti napísal, oni jej dali nový zvuk.

Poslednou kategóriou, resp. na odovzdávaní prvou, bol Nováčik roka 2010. Keďže pravidlá to umožňovali, nominované boli aj kapely, ktoré sa na scéne (aj keď bezalbumovo) pohybujú už niekoľko rokov alebo dokonca boli nominované aj vlani. Koniec koncov, výherca B-complex tiež nie je nováčik. Ako jediný si neprišiel cenu prevziať osobne, keďže sa momentálne nachádzal v Berlíne. Odtiaľ si späť na Slovensko vlastne iba odskočili dve tretiny The Uniques, ktorí aj pri preberaní ceny poďakovali „tejto krajine za to, že nám umožnila sa odtiaľto odsťahovať.“

A hoci sa miestami dalo aspoň na čo pozerať, niekedy sa nedalo ani to. Špeciálne za to vďaka kameramanovi v backstage-i, ktorí počas rozhovorov Ega_FM s nominovanými snímali všeličo, len nie ich účastníkov. Ak teda nerátam detaily dvoch centimetrov tváre či neustále zaostrovanie a približovanie na doplnky, ruky, nohy, miestami aj výstrihy. Namiesto toho sme si mohli prezrieť ľudí len tak v zákulisí posedávajúcich, popíjajúcich, či len náhodne okoloidúcich. Rovnako nadšene komentovali niektorí fotografi neohľaduplné počínanie kameramana pod pódiom. Nuž, Slovenská televízia má byť na čo hrdá…

Aj keď to v konečnom dôsledku z mojej strany možno znie negatívne, úplná katastrofa to nebola. Ale od dobre pripravenej a zvládnutej akcie to malo ďaleko. Oceňujem snahu všetkých, ktorí naozaj poctivo makali na príprave tohto večera a určite budem podporovať ďalšie takéto akcie, aj spojenie rádio/televízia, aj hudobné kolaborácie. A nech nechajú ako moderátorov Baláža s Hubinákom, ktorých humor možno nevyhovuje všetkým, ale dokážu si udržať svoj štandard, rovnako ako Ego_FM, ktorí to v zákulisí v podstatnej miere zachraňoval. ALE… nikdy viac tých istých kameramanov a tých istých zvukových technikov. Ak to na niečom zlyhávalo najviac, bolo to práve toto. A je to škoda.  Večer to bol síce pekný, ale mohol byť oveľa, oveľa krajší.

foto: t-musiccity.sk,