David Kollar: Práca na hudbe k filmu je introvertnejšia

Skladať hudbu pre film je v zahraničí výsada a lukratívne povolanie. Dôkazom toho, že sa slovenská kinematografia pomaly prebúdza z letargie je rozhodne úspešná dokumentárna tvorba a prvé žánrové experimenty, medzi ktoré patrí aj scif-fi film Immortalitas, ktorý bude mať premiéru v marci 2012. Oba póly spája “učeň” Andreja Šebana, filmový skladateľ a jazzový hudobník David Kollar. V rozhovore zhrnul svoje zážitky z práce s Mirom Remom, Erikom Bošnákom (režisérom Immortalitas) a z vlastnej tvorby.

  Aké sú tvoje inšpiračné zdroje pri tvorení hudby?

 Je to rôzne. Pri filme alebo divadle je to scénar, ktorý niečo napovie, konverácia s režisérom… Potom musím byť sám, premýšľať a predstavovať si scénku. V hlave mi automaticky začne niečo hrať. Musím si to nahrať a počúvať, počúvať. Neskôr sa rozhodnem, či to stojí za vývoj alebo začnem niečím iným…

Aké je skladať hudbu pre prvý slovenský sci-fi film?

 Je to zvláštne. Erika poznám už niekoľko rokov a dobre poznám jeho hollywoodské ambície… Niekoľkokrát som sa mu to snažil vyhovoriť, ale márne. Musí si tým prejsť sám. Naša kinematografia nie je na takej úrovni ako v Amerike alebo inde v Európe. Myslím hlavne žánrové filmy a to po všetkých stránkach.

Asi 80% filmu je orchestrálna hudba, ktorú som nahrával sám u seba v štúdiu. Nástroj po nástroji. Všetky crescendá a decrescendá som musel kresliť. To isté legáta… človek je tak isto obmedzený tým, že niektoré nástroje ovládané midi neznejú reálne, tak som ich nemohol použiť aj keď som chcel. Bola to veľmi náročná práca. Pracoval som vyše dvoch mesiacov od rána do večera. Mrzí ma, že sa to nemohlo ísť nahrávať kvôli peniazom naživo. No na druhej strane to pre mňa bola obrovská skúsenosť. Hudbu som nahrával priamo pod obraz do time kódu.

Čím sa odlišuje tvorba jazzových a soundtrakových skladieb?

Podľa mňa je to ten istý proces. Chce to nápad a pracovať na ňom. U mňa osobne je práca na hudbe k filmu alebo divadlu viac introvertnejšia. Idú zo mňa hlbšie pocity, ktoré sa dávajú s kapelou von ťažšie. A hlavne filmová hudba si nepýta hneď tu typickú formu…

Myslíš si, že prvky slovenskej folklórnej hudby patria do filmov?

Som presvedčený, že áno. Je to jedna z možností, ako môže človek ukázať odkiaľ je a tvoriť samozrejme originálne. Folklór nie je len to, čo si väčšina u nás myslí… Dá sa s tým veľmi kreatívne narábať. Ako som hovoril chce to nápad… Druhá vec je otvorený režisér….

Ktorý hudobný nástroj považuješ za kľúčový pri tvorbe filmovej atmosféry a ktorý je skladateľmi podľa teba podceňovaný ?

 Ťažko povedať. Nepoznám všetkých skladateľov, ale skôr by som povedal, že menej slákov občas

Nemám problém s hocičím. Aj s drevenými paličkami. Stále je to o nápade a práci s ním.

 Robil si hudbu aj pre dokumentaristu Mira Rema. Aký je rozdiel robiť hudbu pre fiction a non-fiction?

 Remo je otvorený človek. Je to autorský polo-dokumentárny a polo-hraný film. Kreatívna práca, pri ktorej nahrávame živé nástroje. Hrám sa s gitarovými pedálmi cez ktoré preháňam všetko čo nahrám…  Veľmi ma  to ma baví. To sci-fi o ktorom hovoríme som urobil pretože som chcel pomôcť kamarátovi Erikovi. Držím mu palce. Je to predsa jeho prvotina a na druhej strane aj odzrkadľuje situáciu v našej krajine.

 V čom je slovenská filmová hudba v nevýhode oproti svetovej?

Nemáme štúdia a ani takú kinematografiu. Nemyslím to ani v dobrom, ani v zlom. Nemáme takú tradíciu. Ale je tu kopec šikovných mladých ľudí, ktorí to môžu zmeniť alebo posunúť ďalej. A najväčší problém je, že na to nie sú peniaze. Preto som sa rozhodol urobiť si svoje malé štúdio, kde nahrávam, pracujem. A to s tým vedomím, že je na to málo peňazí, takže sa musím vynájsť sám. Mám technické obmedzenia, ktoré ma zo začiatku veľmi trápili, no neskôr som pochopil, že najlepšie sa robí v nich. Uvariť čo najlepšie jedlo z toho, čo doma máme.

Nazval som to Mystery Stable (kúzelná maštaľ), pretože je to v rodinnom dome na konci dediny, kde sa pasú celé dni kone. Pár trackov som nahral aj tak, že som si sadol v lete na lúku, zapol som externý nahrávač zoom H4n a hral na guitalele. Prestal som bazírovať nad zvukom…

Dal som to tam a hotovo. Nie je čo riešiť… V tomto ma celkom inšpiroval napr. Warren Ellis. Ide o to, aby mala nahrávka atmosféru a farbu. Je jedno, kde je nahraná a ako.

Čo je pre teba atraktívne na tomto žánri?

 Hudba.