Inšpiruj sa k zmene

Plné publikum mladých ľudí, ktorí sa chcú nechať inšpirovať. Na pódiu zaujímaví hostia, delia sa so svojimi životnými skúsenosťami, tancujú, spievajú, bavia. Vitajte na štvrtom pokračovaní Fóra inšpiratívnych myšlienok, kde sa diskutuje „Ako veci meniť“.

Bratislavské UPeCe (Univerzitné pastoračné centrum) v Mlynskej doline sa 23. novembra už pred 16:00 postupne zapĺňa zvedavými návštevníkmi. Organizátori pobehujú s vysielačkami a dávajú si medzi sebou pokyny. Podujatie odštartuje časomiera na plátne. Jej načasovanie sa posunulo o čosi neskôr ako mal byť oficiálny začiatok. Ešte pred vystúpením prvého hosťa pomôže účastníkom navnadiť sa na nový zážitok krátke video z predchádzajúceho stretnutia.

Oheň, ktorý zapáli ostatných

A potom už na malé pódium prichádza prvý rečník – Marián Kolník v súčasnosti pôsobí ako poradca Jána Figeľa na ministerstve dopravy. Okrem toho s manželkou založili neziskovú organizáciu Centrum pre obnovu rodiny, zároveň je moderátorom podujatia. Pripravil si pomerne rozsiahlu prezentáciu. Najprv hovorí o pre mňa dosť abstraktných pojmoch a veľmi všeobecne. Začínam si myslieť, že to bude dosť nuda a tie štyri eurá za vstupné som zaplatila zbytočne. Našťastie ma v druhej polovici svojho rečnenia celkom milo prekvapí.

Ako človek, ktorý sa viackrát objavil na vedúcich pozíciách, konštatuje: „Riadiť môžete veci, ale ľudí musíte viesť.“ Hovorí aj o osobnejších veciach. Vypichol tri podstatné zmeny v jeho živote. Prvú nazval „Moja manželka a ja“. „Uvedomil som si, že moja manželka nebola mojím najlepším priateľom,“ vyznáva sa a opisuje, ako sa to postupne snažil napraviť. Ďalšími bodmi sú: „Moje deti a ja“ a „Moja práca a ja“. „Láska nie je pocit, ale skutok,“ vysloví svoj rokmi overený názor, ktorý v dnešnej dobe nie je veľmi populárny. A pridáva pekné (i keď klišovité) povzbudenie na záver: „Len oheň, ktorý je vo vás, môže zapáliť ostatných.“

Život je zmena

Zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel Andrej Kiska priniesol zo sebou na pódium dobrú náladu. Preberá i toho, kto pri prvej prednáške zaspával. Úspešný podnikateľ rozosmieva publikum hneď v úvode vtipnou historkou zo študentských čias. Odohrávala sa práve na „Mlynoch“. „Môj život je stála zmena“, hovorí. A pridáva, že bez zmeny a inovácií sa podnikať ani nedá, „lebo podnikanie je zmena skoro každý deň“. „No najťažšie je voliť zmenu, keď sa vám darí,“ tvrdí Kiska na základe vlastných skúseností, „pretože je to vždy risk“. Môže to priniesť úspech, ale aj prehru. Aj on ich v živote už pár zažil. „Podľa mňa je morálnou povinnosťou každého úspešného človeka vrátiť životu, čo od neho dostáva,“ myslí si. To je dôvod, prečo sa on rozhodol pre charitu.

Radosť zadarmo

Pri mikrofóne ho strieda známy tanečník Laci Strike, zakladateľ tanečnej školy Street Dance Academy. Spomína na svoje tanečné začiatky. Za zlomový moment označuje čas strávený v Barcelone, kde s partiou vystupoval najprv na ulici. „Postupne sa to zapáčilo rôznym ľuďom, volali nás na rôzne otvorenia, do divadiel, ponúkli nám dokonca možnosť účinkovať v reklamách, videoklipoch,“ spomína. No v tom čase sa kvôli povinnej branej službe museli vrátiť opäť na Slovensko. A tak si Laci začal plniť nový sen. Založil spomínanú tanečnú akadémiu, ktorá je naozaj úspešná. Avšak smutne opísal svoje pocity v poslednom čase: „Vďaka tomu, že som sa stal známym, stratil som podstatu toho, čo mám najradšej“. Tým je pre neho pravá nezištná radosť z tanca. „Tú som zažíval na začiatku, keď som netancoval za peniaze,“ hovorí. Rozprávanie sa chýlilo ku koncu, a tak som dúfala… A… Splnilo sa želanie, myslím, že nielen mne… Laci zaujímavé rozprávanie zakončil tanečným vystúpením spolu s ďalším tanečníkom Karlom Zajacom. Čo bola vhodná oddychovka medzi toľkým rečnením.

Dôležité je chcieť

Potom sa scéne objaví drobná ambiciózna Rómka Janette Mazíniová, zároveň rómska aktivistka. Ako sama hovorí: „Pracovala som s „malými cigánčencami“, v súčasnosti sa venujem presviedčaniu „Gadžov“, aby v nich dokázali vidieť potenciál.“ Snaží sa zblížiť tieto dva svety. Publikum „dostala“ svojou otvorenosťou. „Keď som mala 24 rokov, lekári mi povedali, že mi ostávajú asi dva, tri mesiace života. Do nemocnice za mnou prichádzala mama a nosila mi obrázky truhiel, aby som si vybrala tú najkrajšiu,“ spomína na toto depresívne obdobie Janette. Zmenu v nej prebudila jedna „gadžovka“, keď jej namiesto ľutovania prehovorila poriadne do duše. A tak ako dôkaz o tom, že aj lekári sa môžu mýliť, stojí Janett na javisku a zdôrazňuje, že „dôležité je chcieť“.  Ale aj mať ľudí okolo seba, ktorí vám dôverujú a bojovať. Na koniec pridáva aj ona kultúrnu vložku. „Keď mi je veľmi ťažko, tak mi tie cigánske pesničky neskutočne pomáhajú“, povie a keď o chvíľku začne spievať, nikto už nepotrebuje vysvetlenie prečo.

Máme tak veľa

Na pódium prichádza Kristin LaRonca Parpel, hosťka z Ameriky. Momentálne žije v Prahe a venuje sa koučingu. Za sebou má úspešnú podnikateľskú kariéru. Našťastie sa dá jej angličtine veľmi dobre rozumieť. „Zmenilo ma cestovanie, kde som videla ľudí, ktorí žijú úplne inak. A uvedomila si, ako veľa mám ja,“ takto opisuje Kristin zlomový moment jej života. Spomína osobu, ktorá výrazne ovplyvnila jej život. Je ňou jej priateľka Ali Stroker, známa speváčka a herečka na vozíku. Prekonala strach a napriek handicapu si splnila svoj sen.  Prejav zakončuje citátom Mahátma Gándhího: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete“. Ešte jeden bonus: Vystúpenie speváčky Ali, i keď len na videu. A na záver Kristin všetkých šokuje vsuvkou v plynulej češtine.

Opakovať prečo

Šesticu prednášajúcich zakončuje sympatický Dušan Ondrušek. „Venujem sa zmierňovaniu konfliktov,“ znela veta, ktorú o sebe povedal moderátorovi. Zaoberá sa psychológiou. Z nej predstavuje viacero zaujímavých výskumov. Pôsobí v oblasti vzdelávania, transformácie konfliktov a medzikultúrneho dorozumenia, precestoval množstvo krajín sveta. Zaspomína si aj na to, že 15 rokov pracoval v tejto budove (dnešné UPeCe). Vyjadruje peknú myšlienku: „Treba vidieť v nepriateľoch kúsok seba“. A ešte povzbudí prítomných: „Prajem vám, aby ste dokázali opakovať „prečo“ a tým pohli ľudí k zmene.“ Keď sa oni zamyslia nad tým, prečo to robia tak a tak a či by sa to nedalo aj inak.

Nabití energiou

Po dlhokánskom bloku speakrovania nasleduje konečne pauza. Pol hodinu mali účastníci na to, aby si medzi sebou povymieňali dojmy a trochu sa najedli. Na boku sú už pripravené stoly s občerstvením. Vyzerá to dobre, no na to, že niektorí prišli už pred štvrtou, to nie je nič moc, ale aj málo v tomto prípade poteší.

„Som tu prvýkrát a som veľmi milo prekvapená“, „Mne sa toto podujatie veľmi páči, som tu druhýkrát, stretnem tu ľudí, ktorí sú nabití pozitívnou energiou a aj mňa to  potom pozitívne nabije…“ odpovedajú zúčastnení na otázku, ako sa im stretnutie páči.

Zmena sa začína v každom z nás

Skončila sa prestávka, všetci si znova sadajú na svoje miesta. I keď od stolov s jedlom sa odchádza ťažko, a tak sa prestávka trochu predĺži. Na pódiu sa objavia všetci rečníci (okrem Andreja Kisku, ktorý si musel vybaviť nejaké povinnosti) a začína sa diskutovať. Moderátor všetko komentuje, a tak zaberá dosť veľa vzácneho času. Kvôli časovému sklzu ho veľa nie je. Priestor opýtať sa dostávajú asi iba štyria alebo piati ľudia z publika. Napriek tomu je zaujímavé vypočuť si ďalšie názory speakrov. Všetci sa zhodli v dvoch veciach- že zmena sa začína v každom z nás a v prvom rade treba zmeniť samého seba. Ďalej svorne zdôrazňujú potrebu vybudovať si rodinu, akýsi „mikrosvet“ okolo seba, kde sa človek cíti doma, a že sa v živote netreba usilovať len o kariéru.

Prekvapenie a workshopy

Moderátor odrazu volá piatich ľudí z publika k sebe. Spolu s nimi začnú všetci na pódiu tancovať podľa vzoru Laciho Strika a Karola Zajaca. Túto aktivitu vymyslela Kristin. Prekvapila tým aj samotných organizátorov.

Možnosť ďalej diskutovať s vybraným hosťom dostali účastníci na nasledujúcich wokshopoch. Avšak len tí, čo mali fialové náramky. Ostatní so zelenými náramkami mohli zostať diskutovať v hlavnej sále, prípadne dojesť, čo zostalo. Pripadalo mi to nespravodlivé a myslím, že by sa to dalo vyriešiť inak. Ale aj napriek tomu vďaka organizátorom za super večer! Na záver ešte slová jednej z účastníčok: „Veľmi sa mi páčilo, že to bolo také osobné. Neboli to len teoretické prezentácie, ale väčšinou príbehy zo života. A myslím, že ten názov hovorí za všetko, bolo to fakt inšpirujúce.“

foto: photomedia.sk