J. Kušnír: Na slovenských štadiónoch sú katastrofálne podmienky

Zo Slovenského rozhlasu jeho hlas zmizol, zo sveta športu našťastie nie. Hoci ho v rádiu už dlhšiu dobu nepočuť, s komentovaním hokeja neskončil. Od októbra je Juraj Kušnír komentátorom televízie SPORT TV. Aká bola hokejová extraliga očami Juraja Kušníra?

Niekoľko rokov ste pôsobili v športovej redakcii Slovenského rozhlasu, bolo ťažké „preorientovať“ sa z práce rozhlasového reportéra na televízneho komentátora?

Je to obrovský rozdiel a ja si myslím, že som sa nepreorientoval tak, ako by som sa podľa slovenských parametrov mal. Ja si do komentovania stále vnášam rozhlasové prvky. Opisujem situácie v rýchlom slede, namiesto toho, aby som tam vnášal ďalšiu myšlienku. Mne však takéto komentovanie vyhovuje. Podobne je to aj v zámorí, kde komentátor neprestáva hovoriť. Imponuje mi to viac ako stredoeurópsky štýl, kde komentátor ostáva ticho a niekedy nestíha so situáciami. Snažím sa však pracovať na tom, aby to nebolo obmedzené len na opisovanie vecí, ktoré ľudia aj tak vidia.

Kamera vám neprekáža, nevyrušuje?

Kamera mi nerobí žiadny problém. Na začiatku bolo skôr problémom sledovať ešte aj obrazovku, aby som vedel, čo sa presne vysiela. Nemôžem sledovať len štadión, na ktorom sa nachádzam, ale aj obrazovku a to bolo niečo, s čím som mal istý čas problém.

Aké pocity ste mali pred prvým televíznym prenosom?

Bol som nervózny najmä preto, že som rok nekomentoval a ani som poriadne nesledoval hokej. Navyše robiť pre televíziu bola pre mňa novinka. Nebolo to však nič hrozné, vedel som, že sa do toho dostanem a budem sa tam cítiť omnoho lepšie.

Čo v prípade, že sa vo vysielaní objavia brbty, ktoré sa zo živého prenosu vystrihnúť nedajú a či chcete alebo nie, divák si ich všimne?

Brbty ma netrápia, je to súčasť komentovania.

Sledujete po prenosoch vlastné zápasy a rozoberáte svoju prácu podobne ako hráči hru?

Sporadicky si nejaký ten zápas nechám nahrať a potom si ho púšťam. Nie však preto, aby som hľadal brbty, ale aby som počul, čo robím. Keď som vo vysielaní, nedokážem okamžite zhodnotiť, čo som urobil správne a čo nie. Preto je lepšie, keď si pustím záznam a pozerám sa na seba z pohľadu niekoho, koho má zápas zabaviť, komu sa má zapáčiť a kto ho má s chuťou odsledovať. Snažím sa čo najobjektívnejšie zhodnotiť, či ten komentátor, ktorým som ja, k tomu maximálne prispel. Vždy hľadám najmä vlastné chyby, ktorých je podľa mňa stále dosť.

Počas sezóny nastali aj úsmevné momenty, keď ste boli vo vysielaní omylom bez vášho vedomia počas prestávok medzi tretinami…

(smiech) Mne sa to našťastie stalo v situácii, keď som nič také nepovedal, iba som trochu vypiskoval do vysielania. Niektorí moji kolegovia v tomto smere zažili omnoho vážnejšie situácie, kedy sa tam objavilo aj nejaké vulgárne nadávanie. Ja našťastie takúto zlú skúsenosť nemám a odkedy som vypiskoval do mikrofónu, lebo som nevedel, že už som zapnutý, tak odvtedy si dávam väčší pozor.

Ku komentovaniu ste sa vrátili symbolicky v sezóne, keď usporiadanie hokejového šampionátu pripadlo Slovensku. Nie je vám ľúto, že počas MS nebudete sedieť na komentátorskej stoličke?

Radšej, nech tam nie som. Keď som išiel na svoje prvé MS do Kanady, naše mužstvo dosiahlo svoje najhoršie umiestnenie. Keď som bol druhýkrát na MS vo Švajčiarsku, dosiahli svoj najhorší výsledok v histórii. Tak som si povedal, že už radšej nepôjdem, aby som nebol hrobárom slovenského hokeja. No a na ďalšom šampionáte sme prehrali s Dánskom 0:6… Vtedy som si povedal, že to možno nakoniec nebude moja chyba, ale radšej to nebudem riskovať (smiech). Bolo by samozrejme úžasné komentovať domáci šampionát, ale moja cesta sa ubrala iným smerom a v tom čase vlastne ani nebudem na Slovensku.

Vaši spolukomentátori Ján Selvek i Robert Pukalovič budú aj pri zápasoch počas Majstrovstiev sveta 2011, ako hodnotíte spoluprácu s nimi?

Obidvaja sú úplne odlišní. Robo je profesionálnejší a pán Selvek zase prirodzenejší. Každý z nich dodáva prenosu niečo iné a myslím si, že obaja sú pre šampionát dobrou voľbou televízie.

S kým sa vám komentovalo najlepšie?

S Robom Pukalovičom. On sa najviac zo všetkých vciťuje do komentátorskej úlohy a vie veľmi dobre komentátorovi počas priameho prenosu pomôcť. Myslím, že aj pohľadom a názormi na hokej sme na podobnej vlne.

Počas sezóny ste precestovali celé Slovensko. Je štadión, na ktorý by ste radšej nezavítali?

S Robom Pukalovičom

Kratší by bol zoznam štadiónov, na ktoré by som zavítal.

Prečo?

Podmienky na zimných štadiónoch u nás sú zlé. Teraz nemyslím len pre komentátorov. Všade chýbajú financie a napriek rekonštrukciám sú slovenské zimáky v katastrofálnom stave. No a tak, ako sú slabé podmienky pre fanúšikov, tak sú slabé aj pre komentátorov. Napríklad na viacerých štadiónoch musím komentovať v stoji, aby som vôbec niečo videl… Na druhej strane sú tu Košice, ktoré majú úroveň a už sa teším, keď sa k nim pridá štadión v Bratislave. Podmienky v Ružinove boli totiž extra katastrofálne.

Bol vôbec odtiaľ nejaký priamy prenos?

Odtiaľ bol jeden zápas, po ktorom sme si povedali, že pokiaľ to nebude nevyhnutné, tak ďalší nebude a ani nebol.

Fanúšikovia na hokej chodia aj napriek nie najlepším podmienkam. Ktoré slovenské mužstvo má tých najlepších?

Ťažko povedať. Nitrianski fanúšikovia sú známi tým, že urobia výrobnú atmosféru hoci občas by sa mohli upokojiť a fandiť slušnejšie. Páčia sa mi fanúšikovia Košíc, veľmi dobrá atmosféra býva aj v Poprade a v podstate takmer všade, ale tak, ako vo všetkých športoch i v hokeji sa to na Slovensku odvíja najmä od toho, ako sa danému klubu darí. Plusové body majú určite tí, ktorí chodia na zápasy a robia výbornú atmosféru, aj keď je klub v dolnej polovici tabuľky.

Extraligu sledujete už nejaký ten rok, ako hodnotíte úroveň najvyššej hokejovej ligy na Slovensku?

Myslím si, že my Slováci dostatočne nevyužívame popularitu hokeja u nás. Čo sa týka kvality súťaže, jej úroveň sa v posledných rokoch veru nezlepšila.

Mali ste v 18. ročníku hokejovej extraligy favorita?

Každý, kto do toho trošku videl, mal favorita Košice. Bolo jasné, že majú výborný káder, vynikajúceho trénera a nakoniec aj išli systémom štart – cieľ. Práca, ktorá sa v Košiciach odvádza, cez finančné zázemie a kvalitu kádra predurčovali oceliarov k tomu, aby vyhrali. Museli by ozaj skratovať, aby sa im to nepodarilo.

Ste rodák zo Žiliny, čo hovoríte na výkon „vlkov“, ktorí si nakoniec zachránili kožu v baráži proti Piešťanom?

Od majstrovskej sezóny 2005/2006 sú na dne tabuľky každý rok. Odvtedy sú vlci jednoducho bezzubí. Dlhodobé vynikajúce výsledky sa vždy odvíjajú od koncepčnej práce. Výkony hokejistov sú len odrazom toho, čo sa deje v hokejovom klube. V žilinskom hokejovom klube sa asi veľa dobrého v posledných rokoch nedeje, keď tie výkony sú také, aké sú.

Prvú televíznu sezónu máte úspešne za sebou, pridá sa k nej ďalšia?

Všetko nasvedčuje tomu, že by som mal byť pri prenosoch SPORT TV aj v ďalšej sezóne.

Rozhovor bol autorizovaný.