Jeden svet v sieti

Komunikáciu na sociálnych sieťach si festival dokumentárnych filmov Jeden svet zvolil za nosnú tému nielen kvôli ich vzrastajúcemu vplyvu v mediálnom prostredí a ľudskej komunikácii. “Boli aj významným fenoménom pri arabských revolúciách, kde sa ukázalo, že ktorýkoľvek občan môže byť dokumentarista. Konkrétne zaznamenávali svoje protesty a snahu o nastolenie spravodlivejšej situácie v ich krajine,” vysvetlila jeho riaditeľka Nora Beňáková. Človek je obklopený informáciami, internet ho zatvára do siete mediálnych obsahov, “priateľstiev”, viac-či-menej dôveryhodných zdrojov. Aká je cena súkromia osobného, štátneho, medzinárodného? Twitter, Facebook, Google, Wikileaks čoraz silnejšie zasahujú do geopolitického diania, diplomacie, a každodenných bojov jednotlivcov voči systému. Nakoľko internet podporuje/znemožňuje brániť ľudské práva a elementárnu dôstojnosť? Cítime sa slobodnejší alebo sa naopak zvyšuje životná úzkosť? Ani dvanásty ročník festivalu nepatril medzi tie odľahčenejšie a diváka zavalil otázkami vo vyše 70 filmoch, s ktorými sa musel vyrovnať až po odchode z premietacích priestorov.

Festival otvoril dvere do Väznice Irán, ktorá je výnimočná už len tým, že kombinuje animované a hrané scény. Anglický názov filmu The Green Wave odkazuje na vlnu protestov, kde Iránčania zelenou farbou vyjadrovali podporu prezidentskému kandidátovi Musávímu. Voľby v roku 2010 ukázali najväčšiu slabinu islamského štátu, radosť z nadchádzajúcej zmeny vystriedal strach o život. Film pozostáva z vyjadrení aktivistov, záberov z demonštrácií a internetového obsahu. Dramatické minisprávy z Twitteru a animované príbehy bloggerov. Ich komiksové stvárnenie posilňuje zážitok, Väznica Irán ponúka skutočne ohromujúce dôkazy nespravodlivosti, korupcie, zmanipulovanosti volieb, krvavého násilia a deprimujúce osudy ľudí, ktorí sa nebáli Ahmadínedžádovi postaviť. Iránsku aktivistku prepúšťajú z menšej do väčšej väznice, ktorou je titulná krajina.

V Kamerune bulvár zverejnil zoznam 50 homosexuálnych funkcionárov z najvyšších vládnych kruhov, ktorý pobúril verejnú mienku. V štáte hrozí za inú orientáciu odňatie slobody až do 4 rokov a často sa dokazuje lekárskym výskumom konečníka obvinených. Alice je síce hererosexuálka, ale bojuje za práva tejto minority a cíti sa osamotená. V dokumente Kamerunský coming-out mapuje osudy niekoľkých rôzne stupne pocitu slobody, akú homosexuáli pociťujú k svojim rodinám, priateľom, inštitúciám. Autori sprostredkúvajú aj rozhovory so zástupcami krajných názorov, vodcov kmeňa, ktorí homosexuálov vyhosťujú, riaditeľov škôl, alebo jednoducho matiek, ktoré svoje deti úplne nezavrhli. Ponúka tak ucelený a objektívny obraz o situácii bývalej koloniálnej krajiny a tiež jej prepad po vypuknutí ekonomickej krízy.

Pred štyrmi rokmi Jeden svet do svojej ponuky začal pridávať aj diela slovenských dokumentaristov. Ukazuje, že aj naša spoločnosť vytesňuje zo svojho fungovania a komunikácie isté problematické témy. V súčasnom ročníku v programe výraznú pozíciu predstavoval trpký film Nemoc tretej moci Zuzany Piussi, ktorá v ňom monitorovala stiesňujúci stav súdnictca na Slovensku. Svojím krehkým hlasom a bez tváre filmárka spovedá obete deravého systému – hlavne poškodených sudcov, účastníkov disciplinárnych konaní, či dokonca vrchného predstaviteľa Najvyššieho súdu, Štefana Harabina. Ústredným motívom je všadeprítomný strach z korodujúcej inštitúcie. Sudcovia rozhodnutí bojovať proti nespravodlivosti sú zobrazení ľudsky s obmedzenými fyzickými možnosťami, čo môže viesť až k smrti z vyčerpania. Film začína rituálnym pochovávaním slovenskej spravodlivosti a končí emotívnym rozhovorom medzi dcérou pochovanej sudkyne a jej oponentky. “Ústava mlčanlivosť nepredpokladá.”

Kanadský dokumentárny film V mene rodiny (In the name of the family) od režisérky Shelley Saywell upozorňuje na brutálnu skutočnosť moslimských rodín, kde muži zabíjajú svoje dcéry a sestry, aby zachránili česť rodiny. Autorka mapuje tragické príbehy mladých moslimských dievčat z Kanady a Ameriky, ktoré sa stali obeťou vraždy zo cti. Film taktiež zachytáva osudy žien, ktoré útok svojich príbuzných prežili a dievčat, ktoré sa rozhodli z domu odísť práve pre podozrenie z ublíženia na zdraví. Neuveriteľný príbeh o krutosti a absurdite činov pre česť rodiny divákom vyrazí dych.

Zákulisný pohľad do diktátorského vládneho systému a prienik do mentality obyvateľov Severnej Kórey divákom priniesol dánsky film Červená kapela (Det røde kapel). Tragikomický snímok zachytáva príbeh dvoch dánskych komediantov s kórejskými koreňmi Jacoba a Simona a novinára Madsa, ktorí sa pod zámienkou kultúrneho predstavenia ocitnú v ohnisku jednej z najdespotickejších krajín sveta. Film dokumentuje ako ľahko sa z nevinného komediálneho predstavenia stáva politická propaganda. Snímok zobrazuje umelo vytvorenú dokonalosť režimu Severnej Kórey, no zameriava sa najmä na to, čo je zamlčané – na to, čo vidieť v očiach, no nie je nahlas povedané.

Jana Maťková, Marek Hudec

foto: jedensvet.sk