(Krstný) otec románovej mafie

„Dám mu ponuku, ktorú nemôže odmietnuť.“ Tak znie azda najznámejší výrok dona Corleoneho z románu Krstný otec od Maria Puza, ktorý si podmanil ako čitateľov, tak milovníkov filmového plátna. Okamžite sa zaradil medzi velikánov svojej doby a jeho pravdivý obraz o sicílskej mafii odhalil praktiky amerického podsvetia v prvej polovici 20. storočia. Dnes by oslávil 90. narodeniny.

Prvý kontakt

Mario Gianluigi Puzo sa narodil chudobným neapolským prisťahovalcom 15. októbra 1920. Jeho matka chcela, aby sa zamestnal ako železničiar, čím by pokračoval v otcových šľapajách, no mladý Mario jej (našťastie) úspešne vzdoroval aby napokon ako 12-ročný opustil rodinu.

So svojimi šiestimi súrodencami vyrastal v skromných podmienkach newyorskej štvrti, ktorú miestni obyvatelia slangovo nazývali „Pekelný kotol“(Hell’s Kitchen). Práve rodné prostredie mu ponúklo prvý kontakt s podsvetím, pretože táto štvrť susediaca s Manhattanom je z minulosti známa svojou mafiánskou aktivitou.

Po vstupe USA do druhej svetovej vojny narukoval do amerického letectva, avšak kvôli zhoršenému zraku bol nútený zanechať lietanie. Vzdušné sily Spojených štátov však neopustil nadobro, pretože po skončení vojny ostal v Nemecku, kde ho menovali úradníkom pre styk s verejnosťou. Neskôr pôsobil v štátnej správe v New Yorku a zahraničí alebo ako žurnalista na voľnej nohe.

Neúspešné prvotiny

Skúsenosti z vojny boli inšpiráciou pre Puzov prvý román Temná aréna (The Dark Arena), ktorá vyšla v roku 1955. Svoju hlavnú postavu situuje do pozície amerického vojnového veterána, ktorý sa vracia do Nemecka po svoju milú. Toto dielo, hoci nezískalo ani zlomok úspechu jeho bestsellerov, označili kritici ako vľúdny a vyzdvihovali v ňom jeho talent pre vykresľovanie psychológie násilia.

Ubehlo desať rokov a svetlo sveta uzrela aj jeho druhá knižná publikácia, román Šťastný pútnik (The Fortunate Pilgrim). Z pohľadu jeho budúcej tvorby nesie táto publikácia nenahraditeľný význam. Šťastný pútnik a hlavne jeho hlavná hrdinka, Lucia Santa, ktorá vznikla na obraz Puzovej matky, boli živnou pôdou pre jeho najúspešnejší román. Veď napokon sám autor sa o nej vyjadril slovami: “Kedykoľvek otvoril krstný otec ústa, v mysli som počul hlas mojej matky. Bez Lucie Santa by som Krstného otca nikdy nenapísal.“

Možno menej známe je, že Mario Puzo publikoval aj pod pseudonymom Mario Cleri. Išlo hlavne o diela s nosnou tematikou druhej svetovej vojny. Takým je napríklad román Šesť mŕtvych na ceste do Mníchova (Six Graves To Munich), kde Puzo vykresľuje  osud vojnového veterána Michaela Rogana, ktorý sa vášnivo túži pomstiť mučiteľom za smrť manželky.

Bestseller

Všetky tieto pokusy však len predznamenávali príchod niečoho veľkolepého. Napokon 10. marca 1969 sa svet dočkal nevídaného diela, ktoré veľkolepým spôsobom poukázalo na nekalé praktiky newyorskej mafie. Bolo to po prvýkrát, čo sa americká verejnosť stretla s pojmami ako consigliere, Cosa Nostra či omertà. Krstný otec(The Godfather) sa okamžite po uvedení na trh stal ohromným trhákom a Mariovi Puzovi priniesol veľkú chválu a úctu. Spôsob, ktorým sa mu podarilo hodnoverne a presne priblížiť fungovanie amerického podsvetia prostredníctvom sicílskej rodiny Corleoneovcov je vskutku jedinečný. Dokonca samotného Puza kvôli úprimnému a pravdivému prejavu spájali s mafiou s odôvodnením, že jedine ten, kto je členom organizovanej zločineckej skupiny, môže tak detailne hovoriť o štruktúre mafie.

Obálka Puzovho najúspešnejšieho románu.

Hlavnou postavou je don Vito Andolini pochádzajúci zo sicílskej dedinky Corleone. Podľa nej sa dal v Amerike aj pomenovať. Jeho nezabudnuteľné výroky, chladnokrvné spôsoby a charizmatické vystupovanie ho okamžite katapultovali do role jedného z najobľúbenejších románových gangstrov všetkých čias. Nemalý obdiv však získali aj jeho traja synovia. Najstarší syn Sonny, ktorý doplatil na povrchné a výbušné správanie, Michael, vojnový hrdina, ktorý bol spočiatku zhnusený otcovými praktikami a najmladší Fredo.

Puzov zámer bol zobraziť newyorské podsvetie také, aké v skutočnosti bolo a nevynechať ani jeden detail. Prestíž, ktorú si touto knihou získal svedčí o tom, že sa mu svoj cieľ podarilo naplniť. Najjasnejšie to azda badať na postave Johnnyho Fontanea, hollywoodskeho herca a speváka, ktorý sa na výslnie dostal vďaka mohutnému orodovaniu u svojho krstného otca. Nie je tajomstvom, že táto postava je knižnou kópiou Franka Sinatru, o ktorom bolo verejne známe, že udržiaval styky s mafiánskymi pohlavármi. Ten dokonca v roku 1972 v jednej z newyorských reštaurácií Puza slovne napadol.

O tom, že román bol naozaj obľúbený svedčí aj rok 1972, kedy bol sfilmovaný pod režisérskou taktovkou Puzovho priateľa Francisa Forda Coppolu. Už len samotné obsadenie napovedalo, že sa bude jednať o absolútny filmový hit. Veď hlavné role obsadili hviezdy ako Marlon Brando, James Caan, Al Pacino či Diane Keaton. Oscarovú snímku do úplnej dokonalosti napokon priviedol autor hudby Nino Rota, ktorý svojím dielom dodal Krstnému otcovi autentickú tvár. Film sa okamžite po prvých premietnutiach stal obrovským hitom čo dokumentuje zisk troch. Dokonca v rebríčku stých najlepších filmov Amerického filmového inštitútu sa umiestnil na treťom mieste. Lepšími podľa rebríčka boli už len veľdiela Občan Kane a Casablanca. Film napokon vyšiel ako trilógia, keď jeho posledná časť bola natočená v roku 1990.

Nebyť Krstného otca…

Po Krstnom otcovi vydal Puzo ešte dovedna šesť románov, no ani jeden mu nedokázal konkurovať. Po deväť ročnej odmlke napísal Blázni umierajú (Fools die), kde súrodenecká dvojica vo svete gemblerstva, filmového priemyslu a publikovania rešpektuje vlastný kódex, podľa ktorého je právo a organizovaný zločin jedno a to isté. Sám autor považoval tento román za svoj najobľúbenejší, pretože v ňom skúšal nové veci a s veľkým prekvapením a satisfakciou prijal fakt, že boli úspešné.

V roku 1984 vyšiel z jeho dielne ďalší veľkolepý román Sicílčan (The Sicilian). Pre pozadie v ňom Puzo využil opäť rodinu Corleoneovcov, dokonca Michael v ňom vystupuje ako jedna z popredných postáv. Hlavným hrdinom je Salvatore Giuliano a jeho postava je inšpirovaná sicílskym bojovníkom za nezávislosť.  V diele dominuje kontrast, medzi dvomi názormi ohľadom Guiliana. Na jednej strane bol zločincom a banditom v očiach rímskej vlády, no na druhej strane bol hrdinom v očiach prostého sicílskeho ľudu, ktorý ho nazval sicílskym Robinom Hoodom. Sicílčan si svoju slávu získal práve dramatickým prepojením skutočného príbehu s Krstným otcom. Odborníci sa dokonca zhodujú, že ak by Puzo nikdy nevydal Krstného otca, tento román by bol považovaný za epicentrum jeho tvorby.

Ostatná tvorba

Ani dalšie Puzove románové výtvory neostali v zabudnutí. Hneď ďalšie dielo po Sicílčanovi, román Štvrtý K (The Fourth K), ktorý vyšiel v roku 1991 označil autor za svoju najambicióznejšiu knihu napriek faktu, že bol komerčným zlyhaním. O päť rokov vydal román Posledný Don (The Last Don), ktorý sa nevyhol zrovnávaniu s Krstným otcom. Dej opäť situuje do podsvetia a ukazuje spôsob, akým mafia prepojila filmový priemysel s kasínami v Las Vegas. Posledný Don bol dokonca sfilmovaný a vyšiel v dvoch pokračovaniach.

Po Puzovej smrti vyšli ešte dva romány. V roku 2000 poslalo vydavateľstvo Ballentine Books do obehu román Omerta (Omertà), ktorý uzavrel mafiánsku trilógiu s Krstným otcom a Sicílčanom. Autor výtlačok tejto knihy nikdy nevidel a dokonca Jules Siegel, ktorý úzko spolupracoval s Puzom sa domnieval, že Omerta bola dokončená akýmsi „netalentovaným flákačom“. Snažil sa tým racionálne vyhnúť možnosti, že by Puzo v skutočnosti bol schopný napísať takú strašnú knihu.

Poslednou románovou publikáciou newyorského rodáka je Rodina (The Family). Na tomto príbehu,  o pápežovi Alexandrovi VI. a jeho rodine pracoval Puzo približne dvadsať rokov, popri tom však postupne vydával ostatné diela. Dopísania sa však už nedočkal a jeho finalizácie sa chopila Puzova dlhoročná priateľka Carol Gino.

Okrem spisovateľskej dráhy bol Mario Puzo vcelku úspešný tiež ako scenárista. Z jeho pera vyšli okrem scenárov pre svoju trilógiu Krstný otec či Posledný Don aj scenáre k filmom ako Superman, Zemetrasenie, či Krištof Kolumbus: Objavenie.

Životná púť Maria Puza uzrela svoj koniec 2. júla 1999. Zomrel ako sedemdesiatdeväťročný v Bay Shore na Long Islande v New Yorku.