L. Nicholsonová: Vo vláde sme mali rasistov

“Rómske komunity treba rozbiť,” hovorí štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Lucia Nicholsonová v rozhovore pre Inštinkt.sk.

Sociálne slabší si musia nové byty zaslúžiť

Rómska, alebo otázka sociálne vylúčených spoločenstiev (SVS) je veľmi široká. Čo je najväčšou prioritou, čo treba riešiť ako prvé?

Priorít je niekoľko. Prvou je rozbehnutie komunitnej a terénnej sociálnej práce vo väčšine osád. Je dokázané, že v osadách, kde je takéto centrum, komunitná práca funguje.

Druhou prioritou je vzdelávanie, kde sa musíme sústrediť na mladé generácie, ktoré sú v sociálne vylúčených spoločenstvách. Hlavne deti v predškolskom veku by mali ísť do prvého ročníka pripravené.

Treťou oblasťou je sociálne bývanie. Musíme sa snažiť, aby nevznikali nové segregované osady, aby sme sa snažili rozbíjať tieto komunity. Problém koncentrovanej chudoby sa dá poraziť len rozbitím komunity. Mal by tu byť určitý princíp zásluhovosti, nie je totiž možné, aby sme tie sociálne byty rozdávali len tak podľa subjektívnych kľúčov. Človek si to musí v prvom rade zaslúžiť.

Štvrtou oblasťou je zamestnávanie ľudí zo SVS. Na Slovensku máme 15 percentnú nezamestnanosť, veľmi veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí nie sú len Rómovia. Nie každý Róm je dlhodobo nezamestnaný. Nesmieme z tých riešení ale vynechať otázku, ako im umožniť, aby uspeli na trhu práce.

Podľa akých kritérií by ste chceli tie sociálne byty rozdeľovať?

Komunitné centrá budú rozbiehať rôzne programy, napríklad každú sobotu budú upratovať vlastnú osadu alebo kosiť trávu. Tieto programy budú hodnotené bodovým systémom a v horizonte roka alebo dvoch budú vyhodnocované a tým najaktívnejším ľuďom vznikne nárok na sociálne bývanie. Aj to by sa však malo byť rozdelené do troch alebo štyroch úrovní. Dobre vymyslené to majú v Dunajskej Strede – najnižší stupeň je tam ubytovňa, kde na jednej izbe bývajú dvaja alebo traja. Ak nesplnia stanovené pravidlá, strácajú naň nárok. Naopak, ak podmienky splníš, môžeš sa posunúť vyššie. Dôležité je, aby ten najvyšší stupeň rozbíjal komunitu, to znamená, aby sa ten človek mohol dostať do majoritnej spoločnosti.

Predchádzajúca vláda dala návrh, aby vznikli separované internátne školy. Išlo podľa Vás o dobrý nápad?

Nie som ich zástancom, len to posilňuje segregáciu. V Kanade napríklad tieto školy vypľuli tzv. „stratenú generáciu“. Ľudia vyjdú zo školy a ich komunita ich už neprijme, zatiaľ čo majorita ich ešte neprijme. Zmietajú sa na rozhraní medzi dvoma spoločnosťami, väčšina z nich je potom odkázaná na štát, na sociálne dávky a nedokážu uspieť.

Súčasná vláda má ľudí, ktorí sa snažia niečo dosiahnuť

Prečo boli návrhy predchádzajúcich vlád také neefektívne? Kde boli najväčšie nedostatky v riešení tejto problematiky?

Najväčším nedostatkom bolo to, že riešenia väčšinou zostali len na papieri a nedostali sa do praxe. Chýbala aj politická vôľa. Problém bol aj vo financovaní. Veľa projektov, akými boli asistenti učiteľov, asistentov zdravotníkov, pochôdzkarov, bolo dobrých, no chýbala finančná udržateľnosť. Myslím si, že súčasná vláda má minimálne ľudí, ktorí sa snažia niečo dosiahnuť. To sa týka aj splnomocnenca, ktorého si veľmi vážim.

Predseda Rómov Slovenska, pán Tanko, dosť ostro kritizoval vymenovanie pána Polláka za splnomocnenca pre rómske komunity. Bol podľa vás najvhodnejším kandidátom?

Vieme prečo to pán Tanko kritizuje. Mňa by zaujímalo, koho zastupuje. Tvrdí, že má za sebou 150 organizácií, no mne sa zdá, že je to skôr vákuové prázdno. Hendikep pána Polláka je, že nie je Róm. Nemyslím, že by sme mali všetkých utvrdzovať v tom stereotype, že len Róm bude v tejto pozícii. Pán Pollák je určite mužom na správnom mieste, chce niečo dokázať. Určite aj pán Tanko postrehol, že chce urobiť niečo pre Rómov. Ja sa zo spolupráce s pánom Pollákom veľmi teším.

V systéme sociálnych dávok navrhujete tzv. e-pay karty. Bude vymedzené na aké produkty sa budú vzťahovať?

Nedáme tam obmedzenia na alkohol alebo cigarety. To sa dá jednoduchým spôsobom obísť formou výmenného obchodu. Najdôležitejšie na tom systéme bude to, že tam bude možná kontrola. Sociálny pracovník z výstupných dát uvidí, čo si rodina v hmotnej núdzi za tie dávky kupuje. Ak rodina so siedmymi deťmi už tri dni nekúpila žiadne jedlo, len alkohol a cigarety, tak môže pracovať s rodinou, aby tie deti nezomreli od hladu.

Dávky dostanú naraz alebo budú rozrátané?

Budú rozrátané na všetky pracovné dni v mesiaci na samostatnom účte. Po zaplatení elektriny, plynu a vody sa zvyšok rozráta a peniaze potom budú z účtu uvoľňované. Neviem vám povedať, koľko bude rodina schopná minúť za deň, môžu to byť napríklad tri eurá. Každý dostáva inú sumu. Na karte bude možné šetriť. Jeden deň vám prejde do ďalšieho dňa a ešte aj z mesiaca na mesiac.

Starostovia si z rómskej otázky môžu robiť predvolebnú kampaň

Systém e-pay kariet by mal zabrániť napríklad úžerníctvu. Napriek tomu po ich zavedení môžeme predpokladať, že Rómovia budú za každú cenu zháňať aj hotovosť. Nebude práve to viesť k zvýšeniu úžerníctva v rómskych komunitách?

Požičal by úžerník niekomu, kto nemá prístup k hotovosti? Ten prístup k hotovosti budú mať, no bude veľmi striktne naviazaný na aktivitu – budú si môcť zarobiť peniaze, ale budú sa musieť zamestnať. Nebudeme im brániť aby sa dostali k hotovosti.

Stretávali ste sa aj s Rómami v osadách, aký je ich postoj k zavedeniu tohto systému? – Starosta mestskej časti Košice – Luník IX veľmi pozitívne nereagoval.

Veľmi zle reagujú na e-pay karty úžerníci. Bežní ľudia a najmä tí, ktorí sa snažia hospodáriť s tým, čo dostanú od štátu, reagujú pozitívne. Podobne aj tí, ktorí pracovali vo Veľkej Británii, kde funguje podobný systém. Na Luníku je problém v tom, že ľudí odpojili od vody aj elektriny, vodu majú len hodinu denne. Tí, ktorí si poctivo platili, doplatili na tých, ktorí neplatia. Oni to považujú za krivdu a preto majú pocit, že pri e-pay kartách to bude adresne kontrolované. Stretávam sa s pozitívnymi reakciami, len to ľuďom treba vysvetľovať.

Pilotné projekty zavádzania e-pay kariet rozbehneme v tých oblastiach, kde budeme mať rozbehnutú komunitnú prácu alebo v danej oblasti bude schopný starosta, ktorý ľuďom vysvetlí, že toto opatrenie nie je namierené proti nim.

Viete povedať aj konkrétne osady?

Určite to bude na východe Slovenska, určite do toho pôjdeme so Spišským Hrhovom. Blížia sa však komunálne voľby a viem, že časť starostov to hovorí preto, aby si na tom vybudovala kampaň. Niektorí to robia z úprimného záujmu, no nemáme záruku, že to bude kontinuálne pokračovať aj po komunálnych voľbách. Preto budeme konkretizovať miesta až po voľbách.

Sú prioritou menšie osady? Nebolo by možné začať napríklad na Luníku IX?

Pilotne to budú menšie osady, bude ich približne päť. Luník je obrovská masa ľudí na to, aby sme tam rozbiehali pilotný program. Viem si to predstaviť, že v tomto volebnom období sa to dotkne aj Luníka. Rozbehnúť to treba v osadách, neskôr môžeme do toho zahrnúť aj nejaké mesto – veľký záujem má Dunajská Streda alebo Prešov. V tretej várke, keď už budú vychytané všetky muchy s e-pay kartami, môžeme uvažovať aj o tom, že to zavedieme na Luníku IX.

Na Luníku sa z detí tvoria gangy, ktoré prenikajú do Košíc

Dá sa riešiť kriminalita na takých miestach ako je Luník IX? Akým spôsobom? Pomohli by napríklad hliadky?

Hliadky by tomu určite pomohli, fungovalo to tam v minulosti a situácia bola lepšia. Problémom bolo dlhodobejšie udržať zamestnanosť  týchto ľudí, keďže samospráva na to nemala peniaze. Je to však balík opatrení, ktorý by mal fungovať naraz. Napríklad vyplniť voľný čas deťom, ktorých tam je 2700. Voľnočasové aktivity tu nefungujú a z detí sa začínajú formovať gangy, ktorým je Luník príliš malý, a tak prenikajú do Košíc. Nie je nič horšie, ako keď dieťa vyrastá v takých podmienkach. Keď nemá vzdelanie, peniaze, voľnočasové aktivity – v tých podmienkach by sme to robili všetci.

Čo si myslíte o spôsobe, akým francúzska vláda naložila s rómskymi prisťahovalcami, považujete to za rasistické?

Nie som zástancom extrémnych riešení. Je v tom kus politiky, niekto si na tom stavia meno a preferencie. Myslím si, že sa opäť neriešia príčiny, ale ide len o radikálne riešenie dôsledkov. Dúfam, že tento príklad nebude nasledovať viacero krajín. Európska únia musí pochopiť, že to nie je len vnútroštátny problém.

Myslíte si, že to bolo vyslovene rasistické?

Myslím si, že to bolo vyslovene populistické.

Slota a Belousovová sú rasisti a nacionalisti

Na Slovensku je zaužívaná predstava, že Rómovia sú tí neprispôsobiví a zlí, ktorí len poberajú dávky z našich daní. Prispievajú k tomuto stereotypu aj médiá?

Určite áno. Určite aj to, že sa roky hovorí o rómskom probléme. Čo je to ten rómsky problém? Na Slovensku máme skoro štyristotisíc Rómov, z toho zhruba 180-tisíc žije rozptýlene v spoločnosti medzi nami. Tí nepredstavujú ani otázku a ani problém. Problémom sú rómske osady, čo sú miesta koncentrovanej chudoby. Hovoriť však o rómskom probléme je nespravodlivé voči tým, ktorí nepredstavujú problém.

Keby ste išli hlbšie do osady a preniknete cez tie najhoršie prípady, určite nájdete aj rodiny, možno celé skupiny, ktoré sú slušné, dá sa s nimi porozprávať, majú sebareflexiu a problém vidia. Snažia sa ísť robiť, pokiaľ nájdu miesto. Obraz by bol úplne iný. Aj medzi majoritou sa nájde veľa ľudí, ktorí sú vrahovia, násilníci, zlodeji a cudzopasia, možno nie na sociálnom systéme, ale na niečom inom.

Vnímam to aj z mojej pozície – keby som sa narodila v podmienkach a v prostredí rómskej osady, určite by som žila presne takým spôsobom života ako ľudia naokolo a cudzopasím na sociálnych dávkach.

Čo stojí za nárastom popularity extrémistických hnutí, ktoré sa dostávajú už aj do politiky?

Za posledných štyri až päť rokov sa zhoršila atmosféra medzi Rómami a Nerómami. Neustále sa omieľa, koľko peňazí ide zo štrukturálnych fondov na Rómov. Snažíme sa prehodnotiť tieto projekty a to, čo nám z toho vychádza, je katastrofa. Peniaze skutočne končili vo vreckách vyvolených, mnohí sa na tom nabaľovali a videli za tým obrovský biznis.

Správy typu „dali sme 200 miliónov eur na projekty pre Rómov“ sa ťažko počúvajú najmä tým z majority, ktorí tie sociálne byty takisto potrebujú. Rozumiem im.

Spomínali ste, že situácia sa zhoršila za posledné štyri roky. Je to teda dôsledok Ficovej vlády?

Nechcem to veľmi politizovať. Určite celkovej atmosfére nepomohlo to, že sme mali vo vláde a v parlamente nacionalistov a rasistov. Pretože pán Slota a pani Belousovová určite sú rasisti a nacionalisti.

Do koľkých rokov predpokladáte, že budú výsledky práce so sociálne vylúčenými spoločenstvami viditeľné?

Je to beh na veľmi dlhú trať. Ak sa udrží kontinuita aj v nasledujúcich volebných obdobiach, predpokladám, že v horizonte desiatich rokov uvidíme niečo systémovo hmatateľné. Niektoré veci dokážeme aplikovať do pár rokov, napríklad projekt e-pay kariet. Ak to bude úspešné, chceli by sme to zaviesť plošne. Všetko sú to však opatrenia, ktoré sú nadlho. No treba ich naštartovať.

PODPORTE ROZHOVOR NA VYBRALI.SME.SK!

LUCIA NICHOLSONOVÁ

Je štátnou tajomníčkou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V parlamentných voľbách kandidovala za stranu SaS. Má ukončené gymnázium, pracovala ako novinárka v televíziách STV, VTV, TV Luna a TA3, kde sa venovala prevažne investigatíve a téme rómovia. Do parlamentných volieb bola konateľkou spoločnosti Imaginecommunications s.r.o., ktorá sa zaoberá mediálnym poradenstvom a krízovou komunikáciou. Žila v Kanade. Jej manželom je investigatívny novinár Tom Nicholson.

Lukáš Onderčanin, Marek Hudec

foto: aktuality.sk