Patrik Herman: Výučba žurnalistiky stratila kontakt s realitou

Na otázky Klubu mladých novinárov odpovedá Patrik Herman, moderátor v TV Markíza.

Vyštudoval  politológiu na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, dva roky štúdium absolvoval aj na FiF UK v Bratislave (pokým z vtedajších politických dôvodov nemala TU dočasne akreditáciu). Začínal ako moderátor súkromného rádia a redaktor regionálnych novín (3 roky), 2 roky bol hovorca mesta Trnava, regionálny spravodajca SRo, od roku 1996 je v televízii Markíza (1996-2000 redaktor Televíznych novín, 2000-2002 moderátor Krimi SK, 2002 až doposiaľ moderátor Lampárne).

Prichádzajú absolventi žurnalistiky a médií do praxe pripravení?

Žiaľ, musím skonštatovať, že až na svetlé výnimky, absolventi prichádzajú do praxe nepripravení. Máloktorý študent žurnalistiky si uvedomuje, že po škole ich nečaká otvorená náruč médií. Väčšina z nich živorí, prepúšťa, znižuje počet redaktorov na minimum, a tí, žo zostanú, sú nútení pracovať za almužnu. Novinárov je veľa. A školy chŕlia ďalších a ďalších. Už hádam nieto školy, ktorá neponúka štúdium žurnalistiky či podobných odborov. Mladých novinárov teda čaká silná konkurencia služobne starších, skúsenejších kolegov a desiatky im podobných absolventov – začiatočníkov. O tom, ktorí redaktori sú pre vydavateľov či vysielateľov užitočnejší, asi netreba rozvíjať dlhšiu diskusiu. Bez praxe, len ako “čistí požierači” teórie v školských laviciach, sa ich šanca na uplatnenie znižuje. O tom, že mnohí študenti evidentne považujú štúdium žurnalistiky za “ľahkú školu, ktorú zvládne každý”, ani nevravím… Prechod do praxe majú väčšiu šancu zvládnuť tí, ktorí nepresedia štúdium so založenými rukami užívaním si príjemného studentského ničnerobenia, ale obetujú študentské radovánky drinou v niektorom médiu. Nehovorím o povinnej praxi či stážach, ale o dobrovoľnej práci (hoci aj neplatenej) v skutočných redakčných kolektívoch. Na základe desiatok skúseností s mladými novinármi, študentmi alebo čerstvými absolventmi, môžem zodpovedne skonštatovať, že úroveň poskytovaného vysokoškolského štúdia je nedostatočná! Žiaľ, pre prax z pohľadu profesionálnych potrieb sú užitočnejší absolventi iných odborov (lekárskych, právnických, ekonomických), ako žurnalistiky.

Čo by mali študentov na žurnalistike alebo masmediálnej komunikácií naučiť, aby mohli byť dobrými novinármi?

Videl som rozvrhy hodín a ich personálne obsadenie vyučujúcimi viacerých vysokých škôl. Teória, teória a teória. Učí sa história, dejiny médií, filozofie, sociológie, mnohé názvy predmetov sú len odborno-vznešenými pojmami, z ktorých len ťažko vyčítať, čomu sa na nich študenti venujú. Pritom študenti v druhom ročníku nevedia napísať reálnu agentúrnu správu z piatich príbuzných slov, pretože im chýba základný spoločenský prehľad a často nemajú ani elementárne štylistické schopnosti. O prezentácií správy nehovoriac. V osnovách chýba rétorika – základ pre redaktorov elektronických, ale aj printových médií. Chýba psychológia. Ale nie všeobecná – teoretická, ale konkrétne aplikovaná pre potreby budúcich novinárov. Ocitnuvší sa pred váženým a dôležitým respondentom sa zosype skôr, ako položí prvú otázku. Jednak musí byť dobre podkutý odborne, vedieť otázku správne naformulovať a vedieť ju aj predniesť s rešpektom a dôrazom, aby mal v úcte aj respondent novinára. Nezatvárajme si oči pred tým, že žurnalistiku vyučujú často ľudia, ktorí opustili prax pred dlhými rokmi a dávno s ňou stratili kontakt. Pritom žurnalistika žije a napreduje tempom, ktorému nestíhajú ani tí, ktorí v nej aktívne pôsobia. Je na škodu, že výučba žurnalistiky stratila kontakt s realitou.

Pozrite si vyjadrenia ostatných novinárskych osobností tu.