Pavol Múdry: Absolventi novinárskych škôl nevedia napísať správu

Na otázky Klubu mladých novinárov odpovedá mediálny poradca a konzultant Pavol Múdry.

Pavol Múdry je zakladateľom súkromnej tlačovej agentúry SITA, ktorú viedol až do roku 2008. Je podpredsedom Výkonnej rady Medzinárodného tlačového inštitútu (International Press Institute), členom Správnej rady SEEMO – organizácie médií južnej a východnej Európy a v roku 2005 založil Asociáciu súkromných tlačových agentúr v Európe – APNA. Od roku 2010 sa zaoberá najmä mediálnym poradenstvom.

Prichádzajú absolventi žurnalistiky a masmediálnych škôl do praxe pripravení?

Z môjho pohľadu jednoznačne: NIE! Chýbajú im najmä základné znalosti remesla. To znamená, že príprava je pravdepodobne zameraná až priveľmi teoreticky bez praktických poznatkov. Nedostatky vidím aj v nerešpektovaní etických princípov žurnalistiky, slabý rešpekt k faktom a samostatnom myslení. K tomu jedna poznámka, ktorú mne vštepovali v agentúre REUTERS v dávnych časoch a podľa mňa platí dodnes: novinár sa musí rozhodnúť: “Do you want to be a reporter or a recorder” /Chceš byť reportér alebo prehrávač?”/. To znamená: dám do svojej práce aj vlastný vklad, alebo budem len zaznamenávať čo mi povedia alebo dodajú iní. Do praxe prichádzajú absolventi novinárskych škôl, ktorí sú schopní napísať akýkoľvek komentár, ale správu alebo reportáž nezvládajú!

Čo by mali študentov na žurnalistike alebo masmediálnej komunikácií naučiť, aby mohli byť dobrými novinármi?

V prvom rade by som opäť zaviedol systém redakčných elévov, aby začínajúci novinári pochopili ako to v médiách vôbec “chodí”. Dá sa to riešiť aj tzv. “riadenou praxou”, to znamená, že v rámci povinnej praxe by školy spolupracovali s médiami a dávali študentom už počas štúdia možnosť spoznať spôsoby práce všetkých druhov médií, teda od tradičných až po nové médiá. A najmä by študenti mali pri praxi dodržiavať postupnosť od spravodajstva, ktoré je základom žurnalistiky až po napríklad tzv.  lifestyle.

Dôraz na školách by sa mal podstatne viac dávať na úctu k faktom a zodpovednosť novinára i média za to čo môžu uverejnením svojich produktov spôsobiť.

A jedna zásadná vec: fakulty typu “Masmediálna komunikácia” sú niečo, čomu ja vôbec nerozumiem. Miešať žurnalistiku s marketingom, PR atď. je mix, ktorý novinárov určite nepripravuje na zamestnanie, ktoré by malo byť povolaním a celoživotným pôsobením. Výsledok máme dnes v stave, keď sa “novinár” zamestná v médiu len na čas, kým si získa kontakty, ktoré mu umožnia presun do funkcie hovorcu, alebo do PR, alebo do firiem, kde práve pracuje na poli “boja s novinármi a médiami”.

Dnes sa viac ako v časoch minulých žiada v médiách odbornosť a špecializácia. Preto sú v médiach novinári, ktorí sú absolventmi iných odborných VŠ. Hovorieva sa, že manažéri médií postupujú spôsobom: dajte mi odborníka na ekonomiku, právo… (voľne doplniteľné), ktorý tomu odboru rozumie, a my ho už písať naučíme. Pre tento typ novinárov by som privítal postgraduálne vzdelávanie v odbore, ktorému sa venujú: novinárčine.

Pozrite si vyjadrenia ostatných novinárskych osobností tu.