Portrét Oscara Wilda

Muž posadnutý krásou. Bohémsky dandy známy svojou márnotratnosťou. Ženatý homosexuál nakazený syfilisom. Autor, ktorého materinskými jazykmi boli sarkazmus a irónia. Elegán, ktorého ozdobnému literárnemu štýlu sa vyrovnala iba jeho vlastná garderóba. Oscar Wilde – celebrita 19. storočia.

„Sebaláska je vzťah na celý život“

Napriek tomu, že sa jeho pravým domovom stal neskôr Londýn (s príťažlivo vysokou koncentráciou aristokracie), Oscar Fingal O’Flahertie Wills Wilde sa narodil v Dubline. Rodina Wildovcov bola skutočne „jednoduchá“ a „všedná“. Jeho otec bol známy očný a ušný špecialista, ktorého jedna z jeho pacientiek obvinila zo znásilnenia. Matka bola vášnivá írska patriotka, ktorá pred svadbou uverejňovala politické články pod pseudonymom. Pôvod jeho extravagancie ostáva záhadou. Mladý Oscar bol neuveriteľné lenivý a prejavoval nulový záujem o športy. Predpokladá sa, že bol za to aj patrične šikanovaný. O to väčšmi ho fascinovali šaty, zariaďovanie interiérov a jazyky.

„Skúsenosť je meno, ktoré dávame svojím chybám a omylom.“

Vyššie vzdelanie získal na Trinity College a Oxforde. Počas svojich študentských rokov bol ovplyvnený teóriou hedonizmu a umenia pre umenie, začal sa taktiež zaujímať o estetiku a písať básne. Po skončení štúdia sa Wilde presťahoval do Londýna, ktorý čoskoro opustil kvôli prednáškovému turné po Amerike. Tesne pred dovŕšením tridsiatich rokov sa oženil s Constance Lloydovou. Pravdepodobne viac času trávil navrhovaním jej svadobných šiat ako zamýšľaním sa nad spoločnou budúcnosťou. Ona mu porodila dvoch synov, on poctivo striedal svojich milencov. Okrem toho, že tento úchvatný rečník a hviezda salónov krátke obdobie pôsobil ako redaktor časopisu The Woman‘s World, Wilde nikdy nemal skutočné zamestnanie.

„Vždy, keď ľudia so mnou súhlasia, cítim, že sa mýlim…“

V tomto čase vyšla Wildova zbierka Šťastný princ a iné rozprávky, nadčasové dielo, ktoré dodnes dojíma čitateľov po celom svete. Umožňuje bolestný ponor do jeho psychiky, kde nájdeme nenaplnené túžby, bolesť a neznesiteľný smútok. Po prečítaní tejto zbierky ho už ani najprísnejší kritici nemôžu obviňovať z povrchnosti.

Po prvej nasledovala ďalšia zbierka rozprávok Dom granátových jabĺk, kniha poviedok Zločin lorda Arthura Savila, eseje o umení a kritike pod názvom Intencie a jeho najznámejšie dielo – jediný román – Portrét Doriana Graya, v ktorom Oscar odhaľuje svoje najtemnejšie názory a myšlienky na život.  Skutočný komerčný úspech mu však priniesli až jeho divadelné hry ako Vejár lady Windermerovej, Ideálny manžel a Je dôležité mať Filipa.

„Dokážem odolať hocičomu, okrem pokušenia.“

Spoločenské i finančné problémy nastali v živote Oscara Wilda v momente, keď sa na obzore objavil osudový muž – lord Alfred Douglas, prezývaný „Bosie“. Bol to mladý, príťažlivý milenec, ktorý mu predstavil svet dobovej mužskej prostitúcie, ktorej „služby “ Oscar sám dovtedy neobjavil. Nedbanlivý otec dvoch neplnoletých detí sa stal čím ďalej tým výstrednejším. Svojimi sexuálnymi dobrodružstvami a homosexualitou (ktorá bola v tom čase nelegálna, dokonca trestaná) sa nielenže netajil, ale priam ich vyhadzoval verejnosti na oči.  Nekompromisná viktoriánska doba ho však čoskoro udrela tam, kde ho to najviac bolelo. Wilda obvinili z obscénnosti, súd prehral a zruinovaný škandálom nastúpil do väzenia.

„Umelec je tvorcom krásnych vecí. Cieľom umenia je odhaľovať umenie a zahaľovať umelca. Kritik je človek, ktorý je schopný pretaviť svoje dojmy z krásnych vecí do inej formy alebo hmoty. Najvyššia ale aj najnižšia formy kritiky je istým druhom autobiografie. Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú odpudzujúce významy, sú skazení a nemajú v sebe ani kúsok čara. A to je chyba. Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú krásne významy, sú ľudia kultivovaní. Tí majú nádej. Sú to vyvolenci, ktorí v krásnych veciach vidia iba krásu. Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.“ (Predhovor k Portrétu Doriana Graya)

Počas dvojročného odlúčenia od Bosieho mu Oscar napísal dlhý a dojímavý list De profundis, v ktorom nájdeme detailný rozbor ich vzťahu a zoznam dôvodov, prečo by sa mali rozísť. Po oslobodení cestoval Wilde po Európe bez peňazí, bez možnosti vidieť svoje deti a bez domova. Jeho manželka sa s ním rozviedla a medzičasom umrela. Ani on neopustil väzenie zdravý.  V roku 1900 dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do zápalu mozgových blán. Umrel ako štyridsaťšesťročný v lacnom parížskom hoteli d’Alsace.

„Jediné, čo je horšie, ako keď sa o človeku hovorí, je keď sa o ňom vôbec nehovorí.“

Irónia ho neopustila ani na smrteľnej posteli. Oscar Wilde umrel v piatok, ktorý mal byť podľa horoskopu jeho šťastným dňom so slovami adresovanými škaredej tapete jeho izby: „Jeden z nás dvoch bude musieť odísť.“

Evelyn Rigová

foto: 
http://www.amoeba.com/;

http://www.wilsonsalmanac.com;