Problém je Galko, nie odpočúvanie

Kauza ostatných dní nenechala bezmyšlienkovým azda nikoho v slovenskej spoločnosti. Pretože slovenská spoločnosť má rada presne takéto kauzy, v ktorých jeden (či skupina) „nepriateľ štátu“ stojí proti všetkým a hlavne proti občanom. Lebo súkromie ľudí je presne to, čo radi a dobrovoľne zverejňujeme na sociálnych sieťach, ale nemáme radi, ak to isté súkromie odhaľuje niekto iný, a to aj napriek tomu, že už nie je tajomstvom.

Pravda (ta skutočná, nie nadiktovaná), súčasná kauza „Galko“ nie je o sociálnej sieti, ale je otázkou charakteru tohto štátu. Problémom je, že Vojenské obranné spravodajstvo si po odsúhlasení príslušným sudcom nechalo vyhotoviť odposluchy vytypovaných novinárov denníka Pravda a zrejme aj riaditeľa spravodajskej televízie TA3. Odposluchy premiérky sa zatiaľ nepotvrdili. Pretože práve denník Pravda bol tým, ktorý sa viac ako ktokoľvek iný venoval Ministerstvu obrany SR a ministrovi Galkovi.

Fakt, že nám nie je známy rozsah toho, aké informácie unikli z VOS či ministerstva nám nedovoľuje vynášať súdy nad tým, do akej miery bolo odpočúvanie novinárov opodstatnené a do akej naopak bolo narušením ochrany zdroja novinárov. Argumentácia Ivety Radičovej, že je v rozpore s právnym štátom a demokraciou, ak sú novinári odpočúvaní či už so alebo bez súhlasu sudcu (ne-legálne) je však rovnako postavená na vode, ako obhajoba ministra Galka, že odpočúvanie bolo potrebné, ak sa nepreukáže, že naozaj bolo. Ak však nebolo možné zistiť, kto z VOS alebo z ministerstva poskytuje neznámy rozsah skutočností či dokonca celých spisov novinárom denníka Pravda, je na mieste otázka, či sa k týmto ľuďom nedostať priamo cez okruh tých novinárov, ktorí týmito informáciami zrejme disponujú. Neoprávnene!  Zverejnené prepisy rozhovorov medzi Bejbi a Kalim len dokazujú, že nezávislosť niektorých redaktorov Pravdy je rovnaká, ako bola kedysi nezávislosť Bratislavy (či Prahy) od Moskvy. Argument, že Kali nazval Galka k….tom je síce vážny, ale nie dostačujúci na obhajobu konania VOS.

Kauza Galko, ktorá vyvrcholila na Úrade vlády po nechutnom divadle na pôde Národnej rady SR, skončila tak ako mala: odvolaním ministra Galka z funkcie. Spôsob a obhajoba tohto kroku zo strany Ivety Radičovej i Ivana Gašparoviča však ukázali, že primárnymi dôvodmi pre odvolanie Galka nebola jeho neschopnosť zabrániť vynášaniu informácií z VOS a ministerstva (čo by mal byť skutočný dôvod na jeho odvolanie; pozn. autora), ale zo strany Ivety Radičovej to bol ťah „urazenej dámy“, ktorej SaS položila vládu a vlastne len pokračovanie už zahájenej predvolebnej kampane, zo strany prezidenta ide o akúsi nevysvetliteľnú hru krátkodobo v systéme dominujúceho prezidenta.

Zrejmou chybou celej tejto kauzy bolo, že bývalí siloví ministri za SMER-SD využívali svoje kontakty na silových rezortoch a prostredníctvom týchto kontaktov ako zdrojov poskytovali, opäť zdôrazňujem, že neznámy rozsah informácii spriateleným redaktorom denníka Pravda. Či aj iným, je nateraz otázkou, na ktorú zrejme neposkytne odpoveď SME ani iný denník, ktorý si nateraz zachoval čistú tvár. O čistote a nezávislosti médií však možno silno pochybovať. Systémovým nedostatkom novinárov je ten istý, s ktorým sa stretávame u politológov: mali by byť nezávislí, ale všetci predsa vieme, že k niekomu majú bližšie ako k inému, t.j. aj ich prezentovanie skutočností môže byť (a často je) upravené podľa ich osobnej náklonnosti. Ak je novinár (politológ) dobrým vo svojom obore, dokáže povýšiť nezávislý názor nad názor vlastný a podľa objektívneho dokonca meniť vlastný subjektívny. Máme však dobrých novinárov (politológov)? Ukazuje sa, že nie!

Skutočnosti, ktoré sa v médiách zo dňa na deň objavujú, vrátane potvrdenia odpočúvania novinárov za vlády Roberta Fica, ukazujú plytkosť tohto štátu v rovine právnej i demokratickej. Ukazujú, že tak vážna téma akou je únik utajovaných skutočností sa dá jednoducho zneužiť na politický boj, v rámci ktorého je podstata problému potlačená a do popredia vystupuje snaha o čo najväčšiu diskreditáciu politického súpera. A tak zlými nie sú ani tendenční novinári píšuci podľa diktátu mocichtivých politikov, ani títo nezdraví mocichtiví politici, ale je minister, ktorý sa snažil týchto ľudí odhaliť. Zatiaľ stále zákonným spôsobom!

Aj napriek tomu, že máme pár rokov po revolúcii, že sme dokázali poraziť Vladimíra Mečiara a jeho HZDS, stále nám chýba toľko sľubovaná politická kultúra a slušnosť. Hoci Iveta Radičová mala byť jej nositeľom, ukázalo sa, že svoje sily a odhodlanie precenila. Redaktori Pravdy píšu ďalej a urazená TA3 vysiela ďalej sebe blízke nezávislé spravodajstvo.

Článok je osobným názorom autora podľa doteraz zverejnených informácií v médiách.

foto: flickr.com