Roald Dahl a továreň na fantáziu

„ Žiadna kniha nikdy nekončí, ak je plná tvojich priateľov.“ (Žirafa, Pelly a ja)

Briský spisovateľ Roald Dahl o sebe vždy tvrdil, že je dieťaťom uväzneným v tele dospelého a obklopený obrami. Jeho pohľad na dobro a zlo alebo odcudzenie sa dospelosti sú zahrnuté v mnohých jeho dielach. Poviedky, ktoré napísal, v mojich očiach navždy zostanú neprekonanou métou predstavivosti a prefíkanosti. 23.novembra to bude 20 rokov, čo opustil svet následkom leukémie.

Neobyčajné meno si požičal od nórskych predkov, bol však plnokrvným Britom a počas vojny krajinu zastupoval ako pilot kráľovského letectva. Rodičia ho pomenovali podľa bádateľa Roalda Amundsena (ktorý bol v tom čase nórsky národný hrdina), keď sa narodil v roku 1916 v Cardiffe. Vojenský tréning absolvoval v Tanzánii, neskôr ako pilot precestoval Afriku a Blízky východ. V roku 1941 bol nútený núdzovo pristáť v strede egyptskej púšte, následkom čoho dočasne oslepol a bol hospitalizovaný v Alexandrii. V apríli sa už zúčastnil bitky o Atény, neskôr ho evakuovali a on sa vrátil do Egypta. Tu ho postihli vážne bolesti hlavy, kvôli ktorým odišiel domov. V roku 1942 začal publikovať.

Jeho šťastné manželské roky a tvorbu postihla tragická udalosť, keď jedno z jeho piatich detí, Olivia Dalhová zomrelo na následky encefalitídy vo veku 7 rokov. Venoval jej knihu „Kamoš obor – The BFG“.

Charlie a továreň na čokoládu

Medzi jeho najznámejšie diela patria nedávno sfilmovaný Charlie a továreň na čokoládu, Fantastický pán Lišiak, jeho populárny detský horor Čarodejnice a príbeh o malej čarodejnici medzi zlými dospelými, Matilda. Napriek tomu, že ide o knihy primárne určené detským čitateľom, ich humor a nečakaný dej ocenia aj starší diváci.

Práve originalita je súhrnným znakom všetkých jeho diel, bez ohľadnu na to, či ide o geniálne vypointované  poviedky alebo všeobecne známe knihy pre deti. Niekedy ma až zarážalo, ako odlišné sú tieto jeho dve literárne tváre.

V poviedkach vystupujú mnohokrát ľudsky veľmi chladné postavy, vyslovene zloduchovia. Určite nezabudnem na príbeh, kde nahnevaná manželka zabije svojho manžela zmrazeným jahňacím mäsom, ktoré potom upečie vyšetrovateľom (Aj jahňa môže zabiť). Jeho knihy síce nie sú psychologicky veľmi košaté, ale to mu pomohlo využiť čierny a niekedy veľmi bizarný, priam nevhodný humor. Niekedy majú nádych cestovateľskej vášne, inokedy kriminálnu zápletku. Vyšli v zbierkach Príbehy nečakaných koncov – The tales of the unexpected, ktoré potvrdzujú jeho obdivuhodné rozprávačské schopnosti.

Známa je hlavne jeho dlhoročná spolupráca s animátorom Quetinom Blakeom, ktorý všetky jeho detské knihy vyfarbil do jednoduchých, ale vtipne štylizovaných obrázkov. Dahl tvoril v kresle po mame v malej chalúpke postavenej v Buckinghampshireskej záhrade.

Prejavom jeho hravej predstavivosti boli neustále tvrdenia o tom, že jeho chalupu obývajú strašidelné vlky, alebo keď na štvrté narodeniny svojho vnuka pripravil každé jedlo v podobe niektorej svojej literárnej postavy. Rodinu počas tradičných obedov bavil strašidelnými historkami. Ťažko by som prirovnal niektorého súčasného autora k Dahlovi. Pravdou je, že jeho poviedky sú v mojich očiach jedny z najlepších, aké som kedy čítal. Určite využijem výročie jeho úmrtia ku kúpe niektorej jeho novovydanej zbierky a nechám sa opäť ohúriť geniálnou stavbou jeho príbehov.