Slúžili krajine, zavraždili ich

Mesiac september sa stal v minulosti osudným pre viacerých verejných činiteľov, medzi ktorými neboli iba senátor z Louisiany a švédska ministerka zahraničných vecí, ale aj samotný prezident Spojených štátov amerických. Nespokojní atentátnici brutálne a bez ľútosti ich život ukončili.

Vyšetrovať? Načo?

Senátor Huey P. Long patril v 30-tych rokoch k najkontroverznejším postavám amerického politického života. Pôsobil v Louisiane, kde opozíciu potláčal nie celkom čistým spôsobom – falšoval hlasovanie, podplácal, vydieral a manipuloval. Nečudo, že si v danom štáte narobil plno nepriateľov, medzi ktorými nechýbal ani zarytý odporca jeho politiky, sudca Benjamin Pavy z farnosti St. Landry. Ich vzájomné útoky nemali hraníc. Akonáhle Pavy podal návrh na Longovo odvolanie, senátor zabezpečil prepustenie sudcových dcér z učiteľských miest a jeho manželku označil za polovičnú černošku, čo bolo v tom čase doslova zničujúcim obvinením každého Louisiančana.

Kontroverzného senátora Longa zastrelili priamo v budove amerického Kapitolu.

Dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Večer 8. septembra 1935 sedel Long vo svojej kancelárii v monumentálnej mramorovej budove Kapitol. Keď o 21:20 vyšiel na chodbu, nepomohli mu ani ozbrojení strážcovia. Objavil sa pred ním Pavyho zať, lekár Carl Weiss, s pištoľou v ruke. Podľa oficiálnej verzie výstrel zasiahol Longovo brucho, následkom čoho sa skotúľal zo schodov, kričiac na politického partnera, Jamesa O’Connora: „Do pekla, zober ma do nemocnice!“ Tak sa aj stalo. Lekári však počas operácie údajne nezaregistrovali perforovanú obličku. Huey P. Long zomrel 10. septembra 1935 na následky vnútorného krvácania. Jeho telo nebolo podrobené pitve a oficiálne vyšetrovanie vraždy neprebehlo.

Existuje viacero teórii zavraždenia louisianského senátora. Ako to teda vlastne bolo? Pri povrchnom vyšetrovaní sa nepovažovalo za potrebné zamýšľať sa nad záhadným poranením na Longových perách.  Žeby Weiss Longa iba udrel a tým vyvolal streľbu strážcov, ktorí oboch mužov zabili? Alebo išlo o sprisahanie? Pravdivú odpoveď sa už asi nikdy nedozvieme.

Mohol prežiť

Bol 6. september 1901. V štáte New York sa konala veľkolepá prehliadka technologického pokroku a kultúry, na ktorej vystavovali aj prvý röntgenový prístroj. Práve ten mohol zachrániť život vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických, Williama McKinleyho, obete anarchistického útoku.

Vražda prezidenta McKinleyho

„Nikto mi nekázal, aby som to urobil a nikto ma za to neplatil,“ povedal na súde americký robotník poľského pôvodu, Leon Czolgosz. Na spomínanej výstave „obdaroval“ dvoma výstrelmi nič netušiaceho prezidenta, ktorý mu plánoval opätovať podanie pravej ruky, omotanej vreckovkou. William McKinley však pravdepodobne ani nepomyslel na možnosť, že Czolgosz by pod ňou m

ohol skrývať nabitý revolver. Okolo stojaci ľudia nedovolili útočníkovi utiecť. Mlátili ho hlava-nehlava, až kým zranený prezident, ležiaci na zemi, nezachránil jeho život slovami: „Nepreháňajte to, chlapci.“

Atentát nemusel byť smrteľný, keby lekári použili v dnešnej dobe už zaužívaný röntgen a našli by v bruchu guľku, ktorú neskúsený chirurg pri operácii prehliadol. Prezident po ôsmich dňoch zraneniu podľahol. Czolgosza odsúdili na trest smrti elektrickým kreslom, pričom predtým než doňho udrelo 1700 voltov, stihol zakričať: „Zabil som prezidenta, lebo bol nepriateľom dobrých ľudí! Urobil som to, aby som pomohol dobrým ľuďom, robotníkom všetkých krajín!“

Osudná snaha o pokrok

Išlo o bežný nákup v luxusnom obchodom centre v Štokholme. Švédska ministerka zahraničných vecí, Anna Lindhová, si práve skúšala sveter, keď na ňu 25-ročný Švéd srbského pôvodu, Mijailo Mijailovič, zaútočil remeselníckym nožom. Identifikovali ho po niekoľkých dňoch, vďaka zbrani a bejzbalovej čiapke, ktoré pri úteku odhodil neďaleko miesta činu.

Švédsku ministerku zahraničných vecí A. Lindhovú zabil šialenec v obchodnom centre

„Hlasy prišli a povedali, že ju mám zabiť,“ tvrdil na súde. Kvôli jeho nezmyselnému činu sa vášnivá propagátorka vstupu Švédska do eurozóny, schopná politička, najpopulárnejšia členka sociálnodemokratickej vlády a zároveň prepokladaná budúca premiérka, nedožila výsledkov svojej snahy. Ani po vynesení rozsudku, ktorým súd udelil vrahovi doživotný trest, nebol motív brutálnej vraždy matky dvoch detí celkom jasný. Ako by aj mohol, keď ju vykonal človek päť dní pred útokom prepustený z psychiatrickej liečebne a v minulosti trikrát odsúdený na ochranný dohľad? Ministerka skonala 11. septembra 2003 po 13-hodinovej operácii na následky poranenia životne dôležitých orgánov. Švédska sekcia Európskeho hnutia ju o rok neskôr vyhlásila v rámci pamiatky za Európanku roka in memorian.

Zdroje foto: lindh1, lindh2, long, wnkinley