Stoosemdesiat rokov prešlo, no stále nás ovplyvňuje

História, Spoločnosť | | 10. November 2011 | 97 prečítaní

Filozofia, ktorá predčila mnohé pred ňou, myšlienky, čo posunuli názory vtedajšej doby na inú, vyššiu úroveň. Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol pánom slova a učenia. Jeho spolupatričnosť k národu bola silná, niekedy až nacionalisticky vyzdvihovaná, no Hegelov vplyv na ďalší rozmach filozofie bol veľký.

„Cieľ je súhrnom prostriedkov vynaložených na jeho dosiahnutie.“

Deň, pre všetkých taký obyčajný ako každý iný, 10. november, má svoj význam v histórii filozofie. Presne pred 180 rokmi zo sveta veľkých mysliteľov odišiel Georg Wilhelm Friedrich Hegel. Na jeho teórie, učenia a myšlienky sa nezabudlo ani po jeho smrti.

Život plný školy

Známy predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie a autor, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, sa narodil 27. augusta 1770 do zámožnej úradníckej rodiny. Detstvo prežil v juhozápadnom nemeckom meste Stuttgart, kde navštevoval latinskú školu a neskôr tu vyštudoval aj gymnázium. Po absolvovaní školy sa rozhodol odísť študovať na malú univerzitu do nemeckého mesta neďaleko Stuttgartu, na ktorej dostal štipendium.

„Majte odvahu mýliť sa.“

Práve univerzitné obdobie malo najväčší vplyv na Hegelove myslenie. Na tejto vysokej škole v Tübingen sa začal venovať hlavne teológii, no nezanevrel ani na filozofiu. Počas štúdia začal navštevovať Politický klub spolu s jeho blízkym priateľom Friedrichom Schellingom. Po vyštudovaní univerzity pôsobil ako domáci učiteľ v Berne a Frankfurte nad Mohanom skoro 10 rokov. V tomto období začína spoznávať literatúru a z kníh aj filozofiu Immanuela Kanta. Neskôr sa zamestnal ako učiteľ na univerzite v Jene, no toto zamestnanie bolo neplatené.

Paradoxná smrť

Keď sa mu však narodili deti, bez pláce ostať nemohol a preto vzal pozíciu redaktora Bamberských novín. Nasledujúcich päť rokov pôsobil ako riaditeľ na norimbergskom gymnáziu, no vydanie jeho prác si všimla berlínska univerzita, ktorá Heglovi ponúkla miesto učiteľa, ktoré opustil až pri nástupe do dôchodkového veku. Počas jeho pôsobenia na univerzite bol jeho kolegom aj Arthur Schopenhauer. Ten nebol medzi študentmi príliš obľúbený na rozdiel od Hegla, čo sa odrazilo aj na ich vzťahu. Schopenhauer sa nevedel stotožniť s tým, že žije v niekoho tieni.

Hegel až do sklonku svojho života žil v Berlíne, kde aj 14. novembra roku 1831 vo veku šesťdesiat rokov zomrel. Príčinou jeho smrti bola cholera. Touto zákernou chorobou sa nakazil od svojej manželky, ktorá ju ale paradoxne prekonala.

Filozofický odkaz

Počas svojho mysliteľského života reagoval hlavne na svojho nemeckého predchodcu, Immanuela Kanta, ktorého prínos do filozofie na jednej strane vyzdvihoval, no na druhej ho kritizuje. Veľkým medzníkom v Hegelovej filozofii bol názor na vývoj absolútneho ducha, kde tvrdil, že idea bytia prechádza do svojho inobytia, protikladu, čiže do materiálneho sveta, čo je príroda. Splýva s ňou, mení sa.

Vo vývoji dejín zase tvrdí, že človek bol tak slobodný, ako si uvedomoval ideu slobody. Preto v minulosti prevládali despotické tyranie, lebo jediný, kto si uvedomoval svoju slobodu bol panovník. Až neskôr si ju začali pripúšťať a spoznávať ju aj ostatní, no otroctvo stále prevládalo, pretože vlastnení ľudia si svoju slobodu nikdy neuvedomili. Vyzdvihuje germánsky národ a Prusko nad ostatné spoločnosti a tvrdí, že jediným slobodným a ideálnym národom sú germáni.

Tak ako nadraďuje germánov v myšlienke slobody, tak aj v plynutí dejín sveta. Podľa neho sa dejiny vyvíjali do špirály, naďalej neustále plynú, ale už nič viac ako dosiahli Nemci nebude.

Medzi Hegelove najznámejšie diela patrí Fenomenológia ducha, v ktorom vysvetľuje svoj filozofický systém a jeho fungovanie. Ďalšie známe diela sú Logika, Filozofia ducha a Filozofia prírody.

Karina Miartanová

Pridaj komentár

Comment moderation is enabled. Your comment may take some time to appear.